Sibírsky husky
5 min. čítanie
Váš košík je prázdny
Neviete si rady s výberom? Poradíme vám
Nadýchaná snehobiela srsť, oči ako gombíky a neutíchajúci úsmev „na pysku“. Správne tušíte, že ide o samojeda. Staré severské plemeno, ktoré sprevádza svojho pána kamkoľvek a za každého počasia.
Rusko (konkrétně Sibiř)
Skupina 5: Špicové a primitivní plemena
Sekce 1 – Severští saňoví psi
Bez pracovní zkoušky.
Psy: ideálne 57 cm
Suky: ideálne 53 cm
Tolerancia u oboch je ±3 cm.
Psy odjakživa sprevádzali kočovníkov a boli ich neoceniteľnými pomocníkmi. Inak tomu nebolo ani u kmeňa Samojedov (Nencov), ktorí chovali všestranných psov prispôsobených drsnému podnebiu Sibíri. Títo psi sprevádzali lovcov pri love, chránili obydlia, ťahali sane a zároveň slúžili ako zdroj tepla v posteli.
Svoju domovinu opustili prví traja samojedi v roku 1889, keď ich zoológ Ernesto Kilburn Scott (ktorý niekoľko mesiacov žil s kmeňom Samojedov) priviezol do Veľkej Británie. Títo robustní, odolní a dobrosrdeční psi ho natoľko očarili, že sa rozhodol ich priviezť do Európy. Išlo o krémovo sfarbenú suku a dvoch psov (hnedého a bieleho), ktorí sa stali zakladateľmi plemena samojed. Štandard plemena bol spísaný v roku 1909 a o štyri roky neskôr bol samojed uznaný ako samostatné plemeno. Jeho popularita rástla postupne a výraznejšie sa rozšírila až po druhej svetovej vojne.
Povaha samojeda je priateľská, mierumilovná a vyrovnaná. Keďže jeho predkovia žili v blízkosti ľudí, potrebuje neustály kontakt so svojou rodinou, ktorej je veľmi oddaný. Vyžaduje však dostatok psychickej aj fyzickej aktivity – v opačnom prípade si zábavu nájde sám, často na nevôľu majiteľa. Samojed má rád zábavu, miluje hru a je veľmi spoločenský, no na stráženie sa nehodí.
Na rozdiel od iných severských psov má samojed slabší lovecký pud, čo môže byť výhodou najmä pri potulkách prírodou. Pozor si však treba dávať na aktivitu počas horúcich dní – jeho hrejivá srsť môže rýchlo spôsobiť prehriatie. Vďaka nekomplikovanej, extrovertnej a nedominantnej povahe je samojed vhodný aj pre začiatočníkov. Ak mu majiteľ venuje dostatok času, môže byť šťastným spoločníkom v rodine s deťmi.
Jediné povolené sfarbenie je čisto biele. Srsť je hustá, odolná voči nepriaznivému počasiu a odporúča sa ju dôkladne vyčesávať aspoň raz týždenne.
Samojed patrí medzi zdravé a odolné plemená. V chove sa sleduje najmä dedičná hluchota a zdravotný stav bedrových kĺbov.
Pri svojej výprave na južný pól v roku 1911 mal Roald Amundsen so sebou práve samojedov. Toto plemeno zohralo dôležitú úlohu aj pri ďalších expedíciách do polárnych oblastí. V súčasnosti už samojedov vídame ako saňové psy menej často, keďže ich nahradili atletickejšie a rýchlejšie plemená, ako napríklad sibírsky husky, aljašský husky alebo grónsky pes.