Aljašský malamut

Aljašský malamut je najsilnejší zo severských psov. Pod trochu drsnou škrupinou sa však ukrýva citlivá, priateľská duša a vynikajúci pracovný pes, ideálny na ťahové športy.

Krajina pôvodu:
USA (patronát drží Rusko)

Zaradenie FCI:
Skupina 5: Špice a primitívne plemená
Sekcia 1 – Severné saňové psy
Bez pracovnej skúšky

Výška:
Psy: 58 – 64 cm
Fenky: 58 – 64 cm

História v skratke

Toto plemeno patrí medzi najstaršie plemená severských psov. Vzniklo už v 18. storočí, keď aljašskí domorodci (nazývaní Mahlemuti) zámerne vyšľachtili robustného, no zároveň vytrvalého psa, ktorý dokázal v lete nosiť bremená a v zime ťahať sane s nákladom. Často pomáhal pri love väčšej zveri. Počas tzv. „zlatej horúčky“ na rieke Klondike zažilo plemeno veľkú slávu, pretože dopyt po týchto psoch bol vysoký. Krátko nato však začala éra pretekov psích záprahov a, žiaľ, aj úpadok malamutov, pretože na tento šport boli potrebné rýchlejšie a menšie psy. Vzniklo tak plemeno sibírsky husky a aljašský malamut ustúpil do úzadia, pričom dopyt po ňom prudko klesal. Keďže huskym chýba vytrvalosť malamutov, začali sa tieto plemená cielene krížiť a pôvodných malamutov, ako to už býva, zostalo veľmi málo. Koncom 20. rokov 20. storočia sa však plemeno našťastie podarilo zachrániť doslova „za päť minút dvanásť“.

Povaha

Malamut má miernu a priateľskú povahu. Ide však o aktívne plemeno, ktoré potrebuje každý deň dostatočne fyzicky zamestnať (canicross, bikejoring, dlhé prechádzky rozmanitým terénom a pod.). Majiteľ aljašského malamuta by mal byť rozhodný a suverénny, pretože malamut potrebuje pevné a jasné vedenie; môže mať sklony k dominancii. Napriek tomu je to citlivé plemeno, ktoré neznesie dril ani nátlak. Je svojhlavý, preto od neho netreba očakávať 100 % poslušnosť, no pri správnom vedení dokáže pri výcviku prekvapivo dobre fungovať. Veľmi citovo lipne na svojom majiteľovi a jeho rodine, nerád zostáva sám a dokáže výrazne prejavovať svoju náklonnosť a oddanosť. Malamut potrebuje priestor a prírodu, preto je jasné, že nie je vhodným psom do mestských bytov. Pôvodní domorodí chovatelia si na povahe svojich psov veľmi zakladali a chovalo sa len z jedincov, ktorí nevykazovali známky agresivity voči ľuďom alebo iným psom. V opačnom prípade bol pes buď vyradený z chovu, alebo utratený. Agresívne psy by totiž pre každodenný život Inuitov znamenali veľký problém – ak nie rovno rozsudok smrti pre majiteľa problémového psa alebo pre zvyšok svorky.

Srsť a sfarbenie

Krycia srsť je tvrdá, podsada veľmi hustá. V období pĺznutia stráca obrovské množstvo srsti a je potrebné ho ideálne každý deň vyčesávať. Mimo obdobia pĺznutia postačí raz týždenne. Farba je najčastejšie sivá alebo čierna, vždy so žiadanou maskou, pričom spodná časť tela a končatiny sú biele.

Zdravie

V drsných podmienkach Aljašky boli potrebné odolné a zdravé psy, preto patrí malamut všeobecne medzi zdravšie plemená. Napriek tomu – rovnako ako pri všetkých väčších plemenách – sa môže vyskytnúť dysplázia lakťového a bedrového kĺbu. Dobré je tiež sledovať dedičné ochorenia očí.

Vedeli ste, že…

Aljašský malamut patrí medzi tzv. primitívne plemená, čo znamená, že človek do jeho vývoja a šľachtenia zasahoval len minimálne. Preto je uňho zreteľný výrazný svorkový pud. Hovorí sa, že malamuty sú potomkami vlčích hybridov z obdobia paleolitu, čo vzhľadom na jeho výzor nemusí byť ďaleko od pravdy.