Tibetská doga

Krajina pôvodu

Tibet (Čína)

Klasifikácia FCI

Skupina 2: Pinče a knírače, molosoidné plemená, švajčiarske salašnícke psy
Sekcia 2 – Molosoidné plemená (horské psy)
Bez pracovnej skúšky.

Výška

Psy: minimálne 66 cm
Suky: minimálne 61 cm

História v skratke

O tibetskej doge sa zmienil už Aristoteles, Alexander Veľký či Marco Polo, prvá písomná zmienka však pochádza už z roku 1121 pred n. l. Práve Marco Polo opísal psy strážiace chrámy a vyzdvihoval ich vernosť a odvahu. Tibetské dogy slúžili na ochranu obydlí, stád aj chrámov – cez deň boli uviazané alebo zatvorené v ohrade a na noc boli vypúšťané voľne po dedine. Využívali sa aj pri presune bremien či nákladu. V roku 1847 dostala kráľovná Viktória, známa milovníčka a chovateľka psov, darom jednu z prvých tibetských dôg dovezených do Európy (údajne ich do Európy prvýkrát priviezol už Alexander Veľký). Ďalšie dva psy sa do Európy dostali až o tridsať rokov neskôr. Druhá svetová vojna zmarila chovateľské plány v Európe a chov sa podarilo obnoviť a stabilizovať až koncom 20. storočia.

Povaha

Tibetská doga sa v neprítomnosti pána musela rozhodovať samostatne a táto vlastnosť jej prirodzene zostala dodnes. Základným pravidlom je, že „Tibeťáka“ treba brať ako rovnocenného partnera, nie ako podriadeného. Tibetská doga je nezávislé, teritoriálne, odvážne a verné plemeno, ktoré pri ochrane rodiny či zvereného majetku neváha nasadiť vlastný život. 

Dôsledná socializácia od útleho veku je pri tomto plemene absolútne nevyhnutná, ak chcete mať vyrovnaného a sebavedomého psa, ktorý nebude agresívny ani nezvládnuteľný. Nevychovaná tibetská doga je bez preháňania cestou do pekla, preto by si toto plemeno mali zaobstarávať len zodpovední, vyrovnaní a dôslední ľudia – rozhodne nie začiatočníci. Je tiež potrebné, aby mala tibetská doga prístup do domu a nežila izolovane od svojich ľudí. K spokojnosti potrebuje ideálne veľkú záhradu alebo pozemok, kde má prehľad o dianí v okolí. Cudzích ľudí mimo „svojho“ pozemku si nevšíma, návštevy prijíma skôr rezervovane (závisí od povahy konkrétneho jedinca), no pred cudzími osobami bez sprievodu majiteľa, ktoré sa neoprávnene pohybujú na pozemku, stráži nekompromisne.

Srsť a sfarbenie

Srsť je hustá a na krku vytvára typický „leví“ golier. Je odolná a znáša nepriazeň počasia, preto možno „Tibeťákov“ často vidieť, ako si aj v silných mrazoch spokojne ležia na snehu alebo stoja v daždi. Kartáčovanie je potrebné aspoň raz týždenne, počas pĺznutia častejšie. Medzi povolené sfarbenia patrí čierna a modrá s pálením aj bez neho a zlatá v rôznych odtieňoch od svetlej až po červenú.

Zdravie

Tibetská doga je odolné a zdravé plemeno, pri ktorom je vzhľadom na jeho veľkosť potrebné sledovať najmä ochorenia kĺbov a torziu žalúdka. Medzi pomerne časté ochorenia patrí autoimunitná hypotyreóza.

Vedeli ste, že…

Tibetská doga je tzv. prírodné plemeno, čo znamená, že nebolo krížené s inými plemenami. Správnejší názov by preto mohol znieť „tibetský horský pes“. Medzi geneticky príbuzné plemená „Tibeťákov“ patria leonberger, bernardín a rotvajler.