Leonberger

Krajina pôvodu

Nemecko

Klasifikácia FCI

Skupina 2: Pinče a knírače, molosoidné plemená, švajčiarske salašnícke psy
Sekcia 2 – Molosoidné psy (horské psy)
Bez pracovnej skúšky

Výška

Psy: 72 – 80 cm
Suky: 65 – 75 cm

História v skratke

Mesto Leonberg má vo svojom znaku leva, čo mohlo Heinricha Essiga, mestského radného, inšpirovať k vyšľachteniu plemena, ktoré sa vzhľadom podobalo levovi. Nešlo však len o vzhľad – cieľom bolo aj vyšľachtiť impozantného a hrdého psa, čím leonberger bezpochyby je. Essig začal krížením dlhosrstého bernardína (respektíve jeho predchodcu) s bielo-čiernym novofundlandským psom. V ďalších generáciách sa na vzniku nového plemena podieľal aj pyrenejský horský pes. O „pravých“ leonbergeroch môžeme hovoriť od roku 1846; následne sa využívali ako hospodárske psy a spájali v sebe vlastnosti všetkých použitých plemien. Boli cenené pre svoje strážne aj ťahové schopnosti, takže sa pomerne rýchlo rozšírili do celého sveta. Niekoľko leonbergerov vlastnila aj cisárovná Sissi. Populáciu týchto psov však výrazne znížili obe svetové vojny, no v roku 1948 vznikol v Leonbergu chovateľský klub a plemeno sa podarilo zachrániť. V roku 1995 bol zostavený plemenný štandard, ktorý je platný dodnes.

Povaha

Leonberger je sebavedomý a oddaný pes, ktorý je dobre cvičiteľný. Ak je správne vychovaný a socializovaný, je poslušný a v cudzom prostredí sa správa pokojne, tolerantne a voči cudzím ľuďom je spravidla priateľský. Inak je to však v situáciách, keď stráži svoju rodinu a jej majetok – vtedy chráni to, čo je pre neho najcennejšie, a berie svoju úlohu veľmi vážne. V domácom prostredí sa prejavuje pokojne, priateľsky a nenáročne. Je dobrosrdečný a k deťom obdivuhodne jemný. Vďaka bohatej srsti nie je celoročné ustajnenie vonku problém, nesmie však byť zavretý v koterci a bez každodenného kontaktu s ľuďmi, inak psychicky trpí. Ideálne sú každodenné prechádzky a voľný prístup do domu. Vhodnou aktivitou najmä v letných mesiacoch je plávanie, ktoré väčšina leonbergerov miluje.

Srsť a sfarbenie

Srsť je hustá, no leonberger by napriek tomu nemal pôsobiť „medvedím“ dojmom – línie tela by mali zostať dobre viditeľné. Na krku srsť vytvára charakteristický golier pripomínajúci leviu hrivu. Povolené sfarbenia sú levia žltá, červená, červenohnedá, ako aj piesková, vrátane ich kombinácií, vždy však s čiernou maskou. Prípustné je aj čierne uhlovanie, avšak čierna farba by nikdy nemala byť prevažujúca.

Zdravie

Medzi hlavné zdravotné problémy plemena patrí dysplázia a ďalšie ochorenia kĺbov. V chove je potrebné testovať psy na dedične podmienené neurologické ochorenie – polyneuropatiu, ktorá sa u plemena vyskytuje častejšie a môže spôsobovať ochrnutie a dýchacie ťažkosti. Ako pri každom veľkom a obrovskom plemene, aj tu je potrebné dávať pozor na nebezpečenstvo torzie žalúdka.