Rotvajler

Krajina pôvodu

Nemecko

Klasifikácia FCI

Skupina 2: Pinče, knírače, molosoidné plemená a švajčiarske salašnícke psy

Sekcia 2 – Molosoidné plemená

So skúškou z výkonu.

Výška

Psy: 61 – 68 cm; Suky: 56 – 63 cm

História v skratke

Predkovia rotvajlera sprevádzali rímskych legionárov na cestách na trhy s dobytkom. Práve počas týchto ciest sa dostali do nemeckého mesta Rottweil, ktoré bolo v tom čase významným obchodným centrom. Tu sa rotvajler ďalej využíval ako tzv. mäsiarsky pes, ktorý dobytok zhromažďoval a následne ho sprevádzal k mäsiarovi. Na vývesnej tabuli sa rotvajler po boku mäsiara objavil už v roku 1886. Na túto prácu boli potrebné psy s pevnými nervami, ovládateľné a silné. Psychicky aj fyzicky slabé jedince boli z chovu vyradzované, vďaka čomu si rotvajler dodnes zachoval svoju výbornú povahu.

Koncom 19. storočia však pre tieto psy postupne ubúdalo využitie a plemeno smerovalo k zániku. Zostalo len málo kvalitných jedincov, no vďaka nadšencom plemena sa ho podarilo obnoviť. V roku 1907 vzniklo niekoľko spolkov, ktorých cieľom bolo zabezpečiť stabilizáciu a zachovanie plemena, avšak dlho sa nevedeli zhodnúť na tom, ako by mal ideálny rotvajler vyzerať. Až v roku 1921 vznikol „Všeobecný klub chovateľov rotvajlerov“, ktorý združil chovateľov z jednotlivých spolkov a pomohol tieto spory vyriešiť – boli pevne stanovené zásady ďalšieho chovu a vývoja plemena. Medzi služobné plemená bol rotvajler oficiálne zaradený už v roku 1910.

Druhá svetová vojna rotvajlerovi, ako mnohým iným plemenám, výrazne uškodila. Počty psov sa dramaticky znížili a mnohé jedince boli zabavené nemeckými úradmi a posielané na front. Po vojne opäť hrozil zánik plemena, no chov sa našťastie podarilo stabilizovať. Rotvajler sa následne stal veľmi obľúbeným služobným plemenom.

Povaha

Rotvajler patrí medzi veľké a silné psy s mierne pošramotenou povesťou. Svoju silu si dobre uvedomuje a rozhodne mu nechýba sebavedomie. Pri ochrane svojho pána, jeho rodiny alebo zvereného majetku neváha nasadiť vlastný život. Nie je vhodný pre úplných začiatočníkov – rotvajler potrebuje jasne stanovené hranice, ktoré musia byť dôsledne dodržiavané. Najmä psy – samce bývajú dominantnejšie a skúšajú, čo si môžu dovoliť, preto je dôležité vytrvať. Ľudia, ktorí po rotvajlerovi túžia, no necítia sa na zvládnutie silného psa, by mali zvážiť suku a zároveň spolupracovať s chovateľom a kvalitnou psou školou – prípadne zvážiť iné plemeno.

Nevyhnutná je dôkladná socializácia a dôsledná, pevná, no nikdy hrubá výchova. Len vtedy sa prejaví pravá tvár rotvajlera – lojálny, mimoriadne inteligentný a ochranársky pes s pevnými nervami, ktorého len tak niečo nerozhodí. S dobre vychovaným rotvajlerom môžete bez obáv chodiť kamkoľvek a vždy budete vedieť, že máte po boku dokonalého ochrancu so zlatým srdcom. Vyniká výbornou cvičiteľnosťou a takmer úplnou absenciou loveckého inštinktu, čo z neho robí skvelého spoločníka na prechádzky v prírode.

Srsť a sfarbenie

Srsť rotvajlera je krátka a hustá, postačuje ju približne raz za dva týždne vykartáčovať. Jediné povolené sfarbenie je čierne s hnedými znakmi, ktoré by mali byť sýte a dobre ohraničené.

Zdravie

Vzhľadom na svoju veľkosť je „rotvík“ náchylný na ochorenia pohybového aparátu, najmä dyspláziu lakťových a bedrových kĺbov, ako aj na torziu žalúdka. Pomerne často sa môže vyskytovať aj von Willebrandova choroba, čo je dedičná porucha zrážanlivosti krvi, a ektropium (stav, keď okraj viečka neprilieha k oku).