Jorkšírsky teriér

Krajina pôvodu

Veľká Británia

Klasifikácia FCI

Skupina 3: Teriéry

Sekcia 4 – Spoločenské teriéry

Bez pracovnej skúšky.

Hmotnosť

Maximálne 3,2 kg.

História v skratke

Jorkšírsky teriér, respektíve jeho predkovia, sa prvýkrát objavil počas priemyselnej revolúcie v polovici 19. storočia v grófstvach Yorkshire a Lancashire. Do Anglicka prišlo veľa Škótov (najmä tkáčov), ktorí si so sebou priviedli svoje malé psy, slúžiace na lov hlodavcov v ich skromných domovoch. Títo psi boli dokonca schopní uloviť aj králika.

Keďže predkovia jorkšíra boli psami chudobných ľudí, dnes môžeme len predpokladať, aké plemená sa podieľali na jeho vzniku, pretože títo ľudia neviedli žiadne záznamy a psy chovali výlučne na lov škodnej. Je však možné, že sa na vývoji plemena podieľali skye teriér, maltézsky psík alebo dnes už vyhynutý black and tan teriér.

Najúspešnejšie psy v love boli Škótmi zaraďované do ďalšieho chovu a vystavované na výstavách. Postupom času sa zmenšovala veľkosť psov a štruktúra srsti týchto malých teriérov sa menila na dlhšiu a jemnejšiu. To zaujalo urodzené dámy a jorkšíre si postupne získali postavenie spoločenských psov. Starostlivosti o ich srsť sa venovala veľká pozornosť (niekedy až zbytočne veľká – boli to akési živé bábiky) a títo malí psíci mali značné privilégiá.

V roku 1886 bolo plemeno pomenované jorkšírsky teriér, avšak v tom čase ešte nemalo ustálený vzhľad – bolo potrebné odstrániť kučeravenie srsti a mierne zväčšiť veľkosť. Medzi najvýznamnejších jorkšírov a zároveň „otca“ plemena patrí pes Ben Huddersfield, ktorý vynikal ako po pracovnej, tak aj po výstavnej stránke. U nás sa prvý jorkšírsky teriér objavil v roku 1966.

Povaha

Ide o učenlivé, nadšené a verné plemeno, ktoré miluje blízkosť svojich ľudí. Mnohí majitelia jorkšírov však, žiaľ, zabúdajú na ich pôvodné využitie a príslušnosť k teriérom, čo môže viesť k výskytu jedincov so sklonom k agresivite a psychickej labilite. Jorkšírsky teriér je aktívny pes, ktorému vášeň pre lov stále pretrváva. 

Potrebuje zmysluplnú činnosť a pohyb – nie len krátku prechádzku okolo bloku a vyvaľovanie sa na pohovke. Jorkšír ocení psychické aj fyzické zamestnanie, baví ho aj šport (napr. agility). Často a rád šteká, preto je potrebné toto správanie od útleho veku korigovať. Jorkšír je extrovertný pes, ktorý však, ak nie je dobre socializovaný, môže voči cudzím (najmä väčším) psom prejavovať agresivitu. K cudzím ľuďom sa dobre vedený jedinec správa odmerane až nevšímavo. Ako pravý teriér býva tvrdohlavý, no je pracovitý. Výchova musí byť dôsledná, inak aj takýto malý psík dokáže majiteľovi „prerásť cez hlavu“ a stať sa pánom domácnosti. Práve kvôli majiteľom (a treba dodať aj množiarňam) má jorkšír zbytočne pošramotenú povesť.

Srsť a sfarbenie

Srsť jorkšírskeho teriéra nemá podsadu a nelíná. Ak sa o ňu pravidelne nestaráme (najneskôr každý druhý deň je potrebné ju prečesať), má sklon k plstnateniu. Je tiež dôležité používať kvalitnú kozmetiku určenú pre tento typ srsti, ktorá uľahčuje následnú starostlivosť. Najčastejšie (ak nejde o výstavné jedince) vídame jorkšírov s kratším strihom, ktorý je praktický na údržbu. Dlhá, jemná srsť je na starostlivosť veľmi náročná.

Povolená farba je tmavá oceľovo modrá (nie však striebristo modrá), ktorá siaha od tylového hrbolu ku koreňu chvosta a nesmie byť zmiešaná so žltými ani tmavými chlpmi. Srsť na hrudi je hnedá až zlato-hnedá (trieslová). Všetka trieslová srsť je tmavšia pri korienkoch, svetlejšia v strede a najsvetlejšia na koncoch.

Zdravie

Tak ako u väčšiny malých plemien, aj jorkšír je náchylný na luxáciu pately a problémy so zubami. Pomerne časté sú aj ochorenia očí a kože. Je dôležité jorkšírov neprekrmovať a udržiavať ich v dobrej kondícii, pretože hrozia nielen zdravotné riziká spojené s nadváhou, ale aj kolaps priedušnice.