Tajomstvo výcviku psa

Pes je už tisíce rokov verným spoločníkom človeka. Dnes je pre mnohých členom rodiny, partnerom pri športe, pomocníkom pri práci alebo jednoducho najlepším priateľom. Aby bolo spolužitie človeka a psa príjemné a bezpečné, je nevyhnutné venovať čas jeho výchove a výcviku. Výcvik psa nie je len o učení povelov. Je to predovšetkým spôsob, ako budovať vzájomnú dôveru, rešpekt a kvalitný vzťah medzi človekom a jeho štvornohým kamarátom. Správne vedený výcvik pomáha predchádzať problém so správaním  a umožňuje psovi lepšie sa orientovať v každodennom živote. Každý pes, bez ohľadu na vek a plemeno, potrebuje jasné vedenie a pravidlá. Výcvik učí psa reagovať nie len na majiteľa, ale aj na rôzne podnety a situácie v jeho okolí. Taktiež nám pomôže psíkovi zabezpečiť bezpečné prostredie bez zbytočného stresu. Dobre vycvičený pes je sebavedomejší, pokojnejší a ľahšie sa začlení do bežného rodinného života.

Kedy s výchovou a výcvikom začať?

Ihneď 😊 S výchovou je vhodné začať už od prvých dní po príchode šteniatka do nového domova. Už v ranom veku sa pes učí základným návykom, ako je privolanie, chôdza na vôdzke, či čistotnosť. Rovnako sa však dokážu učiť aj staršie psy. Aj dospelý pes môže úspešne zvládnuť nové povely a zmeniť nevhodné správanie, ak je výcvik vedený trpezlivo a systematicky. Každý pes sa učí vlastným tempom. Niektoré povely zvládne za niekoľko dní, iné si vyžadujú týždne pravidelného opakovania. Krátke, 10 až 15 minútové tréningy niekoľkokrát denne bývajú účinnejšie než dlhé a únavné cvičenia. Dôležitá je dôslednosť, pravidelnosť a pozitívna atmosféra. 

Ako psíka motivovať?

Základom úspešného výcviku je pozitívna motivácia. Moderné metódy výcviku sú založené na pozitívnom posilňovaní. To znamená, že pes je odmenený vždy, keď vykoná požadované správanie. Odmenou môže byť chutná maškrta, obľúbená hračka, hra alebo jednoduchá slovná pochvala. Na každého psíka platí niečo iné. Pri pozitívnom výcviku sa pes učí ochotnejšie a rýchlejšie, buduje sa vzájomná dôvera, znižuje sa stres počas tréningu a pes si vytvára pozitívny vzťah k práci. Naopak, fyzické tresty alebo krik môžu viesť k strachu, neistote alebo agresívnemu správaniu. Pes síce môže poslúchať, ale robí to zo strachu, nie z dôvery a radosti.

Aké základy by mal ovládať každý psík?

Pes sa učí počas celého života. Učenie prebieha nielen počas samotného tréningu, ale aj pri každodenných činnostiach, ako sú prechádzky, hry, kŕmenie alebo kontakt s ostatnými ľuďmi a zvieratami. Preto je dôležité, aby bol majiteľ dôsledný vo svojom správaní a psovi poskytoval jasné pravidlá.

Prvé, čo sa šteniatko naučí je reagovať na svoje meno. Ďalším dôležitým základom bezpečného spolužitia so psom je privolanie. Tento povel môžeme cvičiť každý deň pri bežných situáciách. Psa odmeníme vždy keď k nám príde. Najskôr to skúšame doma v kľude, keď to psík zvládne, pridávame rôzne rušivé situácie. Veľa psov má napríklad problém s odvolaním od iných psov a podobne. Dôležitá je trpezlivosť, dôslednosť a pravidelné opakovanie. Ak si psík tento povel zautomatizuje, máme vyhrané.

Najmä po zaobstaraní si šteniatka nám domácnosť a neraz aj psychickú pohodu zachráni skoré zvládnutie hygienických návykov. Hlavne menšie šteniatka treba venčiť čo možno najčastejšie. Majme na mysli, že sa vyprázdňujú najmä po spánku a po jedle. Ak si na tréning čistotnosti vyhradíme dostatok času, kedy vieme šteniatko pozorovať, odmení sa nám jeho rýchlym zvládnutím. V niektorých situáciách môžu byť užitočnou pomôckou hygienické podložky, napríklad pri veľmi mladých šteniatkach, počas rekonvalescencie, pri cestovaní alebo v prípadoch, keď nie je možné zabezpečiť okamžité venčenie. Z dlhodobého hľadiska je však cieľom naučiť psa vykonávať potrebu vonku. Tu nám prácu s výcvikom uľahčí použitie špeciálnych kvapiek, ktoré psíka motivujú vybrať si na vyprázdnenie práve toto miesto. Je však potrebné ich aplikovať niekoľko krát denne.

Prechádzky so psom nám môže ľahko znechutiť nezvládnutá chôdza na vôdzke. Mnohé psíky na prechádzke majiteľa ustavične ťahajú. Pri veľkých psoch to väčšina majiteľov rieši a ak  si nevieme dať rady, je vhodné navštíviť trénera, ktorý nám pomôže upraviť chyby, ktoré pri vodení psa robíme. Netreba to však zanedbať ani pri menších plemenách, ktoré nás síce nepotiahnu takou silou, ale rovnako im škrtenie sa na napnutej vôdzke neprospieva. 

Často sa stáva, že psík sa na majiteľa naviaže natoľko, že jeho odchod a následnú samotu zvláda len veľmi ťažko. Môže sa u neho vyvinúť separačná úzkosť, kedy psy zavíjajú, štekajú, poškodzujú zariadenie bytu, či dokonca sami seba. Ideálnym riešením je začať prevenciou ešte pred tým, ako sa problém rozvinie. Preto psíka učíme pokojne zostať osamote, ideálne ešte skôr, ako musíme opustiť domov na dlhší čas. Môžeme mu doma nechať hračky alebo žuvacie pamlsky, ktoré ho zabavia a odchádzame najprv len na krátku chvíľu, postupne čas odlúčenia predlžujeme. Niekedy stačí zmeniť drobnosť, pri odchode sa so psíkom nelúčime a pri návrate sa s ním nevítame. Takto pre neho naše odchody a príchody nebudú ničím výnimočným.

Aby psík dokázal bezpečne fungovať v spoločnosti, najmä v mestách je mimoriadne dôležitá jeho správna socializácia. Mal by sa primerane stretávať s ľuďmi ale aj s inými psami, aby sa naučil primerane komunikovať, nemal strach a tým pádom nebol agresívny ani na ľudí ale ani na iné psy. Najlepším spôsobom je brávať psa so sebou všade, kde je to možné. Socializácia neznamená, že sa pes musí zoznámiť s každým človekom alebo psom, ktorého stretne. Jej cieľom je, aby sa naučil pokojne a primerane reagovať na rôzne situácie, prostredia, zvuky, ľudí a zvieratá. Dôležité je, aby boli tieto skúsenosti pre psa pozitívne, alebo aspoň neutrálne. Rovnako, ako môže byť problémom nedostatočná socializácia kedy môže byť pes agresívny, môže sa stať, že pes je aj priveľmi spoločenský a uteká nám za každým cudzím človekom alebo psom. Toto správanie taktiež nie je vždy príjemné a žiadúce. Preto by sa mal každý pes už od malička učiť fungovať v našej spoločnosti.

Ak psík ovláda všetky vyššie spomínané úlohy potrebné na spokojné spolužitie, môžeme ho naučiť aj ďalšie povely, ktoré nám spoločné fungovanie spríjemnia ešte viac ako napríklad „sadni“, „ľahni“, „pusť“, „zostaň“ a mnoho ďalšieho. Potom sú úž možnosti neobmedzené.

Akým chybám sa vyvarovať?

Každý robí vo výcviku chyby. Často si ich vôbec neuvedomujeme. Pritom stačí zmeniť drobnosť a všetko ide omnoho jednoduchšie.

Keď si už určíme pravidlá, je potrebné dbať na ich dôsledné dodržiavanie. Psík nerozumie prečo sme teraz spravili výnimku a druhý krát niečo nesmie. Potrebuje jasne dané pravidlá a dôslednosť. Ďalšou chybou býva netrpezlivosť. Väčšina z nás by chcela výsledky vidieť hneď, niektoré psy a niektoré povely však potrebujú svoj čas. Nevzdávajme sa keď to nejde okamžite. Zároveň v honbe za rýchlejšími výsledkami môžeme mať sklony tréningy predlžovať a psíky zbytočne preťažovať. Pes je schopný sa sústrediť 10, maximálne 15 minút, dlhší tréning môže byť skôr kontraproduktívny. Niekedy vidíme, že pes nemá záujem spolupracovať, nie je dostatočne motivovaný, zaujíma ho práve niečo iné. Vtedy bude na povel reagovať len málokedy a výcvik nám to môže zbytočne pokaziť. Preto si vždy musíme najprv získať jeho pozornosť. Zmeny alebo opakovanie povelov nám tiež skôr uškodia ako pomôžu. Mnohí ľudia automaticky používajú rôzne formy slova ako napríklad „sadni – sadkaj si, hačaj, posaď sa tu,...“. Pes nám nerozumie tak ako dieťa. Potrebuje jasne stanovené jedno slovo na ktoré a naučí reagovať tak ako chceme. Všetko ostatné ho zbytočne zmätie. Od psa vyžadujeme, aby reagoval na povel na prvý raz, preto ho neopakujeme viac krát. Ak nereaguje na prvý raz, zasiahneme, k povelu ho navedieme neverbálne. V prípade, že ho opakujeme viac krát, psa to učí, že je v poriadku ho ignorovať a môže sa sám rozhodnúť kedy počúvne.

Najväčší vplyv na úspešnosť výcviku nemá samotný pes, ale jeho majiteľ. Dôslednosť, pokojný prístup a ochota učiť sa sú základom úspechu. Výcvik preto nie je len učením psa, ale aj učením človeka, ako správne komunikovať so svojím štvornohým partnerom. Pravidelný tréning, pozitívna motivácia, kvalitná socializácia a dostatok trpezlivosti vytvárajú pevné základy harmonického vzťahu medzi človekom a psom. Nezáleží na tom, či ide o malé šteniatko, dospelého psa alebo seniora – každý pes sa dokáže učiť a napredovať. Odmenou za venovaný čas je spokojný, vyrovnaný spoločník, ktorý bude spoľahlivým partnerom.

Ing. Dominika Ballay Kubičková, ambasádor JUH, vedúca predajne Super zoo Homebox Nitra