Nemecký ovčiak

Krajina pôvodu

Nemecko

Klasifikácia FCI

Skupina I – ovčiarske, pastierske a honácke plemená
Sekcia 1 – ovčiarske psy
S pracovnou skúškou.

Výška

Psy: 60 – 65 cm
Suky: 55 – 60 cm

História v skratke

S históriou tohto plemena sa jednoznačne spája meno kapitána Maxa von Stephanitza, ktorého cieľom bolo vyšľachtiť všestranné služobné plemeno. Psy veľmi podobné nemeckému ovčiakovi sa už predtým v Nemecku používali ako ovčiarske psy, no s cieleným chovom začal až Stephanitz. Vlastnil psa menom Horand von Grafrath, ktorý bol zároveň prvým psom zapísaným v plemennej knihe. Kapitán propagoval svoje psy najmä medzi vojakmi a políciou a spolu s Arthurom Meyerom vytvoril prvý štandard plemena. Po jeho schválení v roku 1899 sa nemecký ovčiak začal šíriť aj mimo hraníc svojej vlasti.

V prvej svetovej vojne bolo použitých približne dvadsaťtisíc nemeckých ovčiakov (na vyvádzanie zranených vojakov z bojiska, ťahanie nosidiel, doručovanie správ alebo stráženie). Po prvej svetovej vojne bol výrazný odpor voči všetkému nemeckému, a tak britský Kennel Club premenoval nemeckého ovčiaka na alsaského ovčiaka (späť na názov nemecký ovčiak sa plemeno vrátilo až po naliehaní v roku 1977).

Medzi svetovými vojnami prebiehalo ďalšie šľachtenie, ktoré však plemenu skôr uškodilo – došlo k skráteniu končatín a k šikmej, príliš dlhej zádi. Po druhej svetovej vojne psov v službách armády ubúdalo, no nemecké ovčiaky našli uplatnenie u polície, ako vodiace psy pre nevidiacich alebo ako obľúbené rodinné psy. V súčasnosti sa rozlišujú dve línie: exteriérová (zodpovedajúca štandardu) a pracovná (títo psi bývajú údajne zdravší, pretože nemajú preúhlené zadné končatiny a majú rovnejší chrbát).

Povaha

Nemecký ovčiak je veľmi inteligentný, ostražitý, ľahko cvičiteľný, sebavedomý a mal by mať vyrovnanú povahu. Je to temperamentný pes, ktorý potrebuje zamestnať po všetkých stránkach. Najmä psy z pracovnej línie sú vhodnejšie na šport a prípadne aj do aktívnejších rodín. Nemecký ovčiak je ostrý strážca, ktorý nedá na svoju rodinu dopustiť, jeho výchova však musí byť dôsledná, nie však príliš tvrdá alebo dokonca agresívna. Voči cudzím ľuďom (mimo svoj „revír“) býva nevšímavý alebo rezervovaný. Ak nemá dostatočné vyžitie a pozornosť svojej rodiny, môže začať byť nervózny, ostrejší alebo aj agresívnejší. Nie je to pes pre vyťažených ľudí, ktorí mu nechcú denne venovať dostatok času.

Srsť a sfarbenie

Najčastejšie vídame nemeckých ovčiakov čiernych s červeno-hnedými (s charakteristickým čiernym „sedlom“), hnedými, žltými alebo sivými znakmi, celočiernych alebo vlkošedých (svetlých aj tmavých). Srsť je krátka (presnejšie polodlhá) alebo dlhá. Nemeckého ovčiaka stačí mimo obdobia pĺznutia vyčesávať raz za dva týždne. Pĺznutie je u tohto plemena výrazné, preto je dobré česať ho častejšie.

Zdravie

Medzi najčastejšie ochorenia patria dysplázia lakťového a kolenného kĺbu, degeneratívna myelopatia a ruptúra predného skríženého väzu. Hoci chovatelia často tvrdia, že nemecký ovčiak nie je dedičnými ochoreniami zaťažený viac než iné plemená, faktom je, že prešľachtenie plemena sa podpísalo najmä na problémoch pohybového a kostrového aparátu. Je veľmi dôležité vyberať šteniatko z kvalitnej chovateľskej stanice po dobre testovaných rodičoch.

Viete, že…

Nemecký ovčiak je vďaka svojej cvičiteľnosti, atraktívnemu vzhľadu a inteligencii obľúbeným psom vo filmovom priemysle. Medzi najznámejšie „kúsky“ patria Komisár Rex, Rin Tin Tin alebo Jerry Lee z filmu K-9 – môj priateľ so studeným ňufákom.