Nemecká doga

Krajina pôvodu

Nemecko

Klasifikácia FCI

Skupina 2: pinče a knírače, molosoidné plemená, švajčiarske salašnícke psy
Sekcia 2 – molosy (dogovité psy)
Bez skúšky z výkonu

Výška

Psy: 80 – 90 cm; Suky: 72 – 84 cm

História v skratke

Záznamy zo 16. storočia hovoria o elegantných, veľkých psoch dogovitého typu, ktoré sa dostali do Nemecka z Britských ostrovov. Vzhľad týchto psov síce nebol jednotný, no nemeckí šľachtitelia sa pustili do cieleného chovu tzv. ulmskej dogy. Táto doga bola obľúbeným psom v nemeckých kniežatstvách, kde sa podľa využitia rozdelila na lovecké, strážne a spoločenské psy. V tom období bol chov týchto psov výsadou šľachty.

Predkami nemeckej dogy boli tzv. býkohryzy (psy typu mastifa) a neskôr sa do chovu pridali aj chrty, a to kvôli elegancii a odľahčeniu plemena. Od 19. storočia sa chov dogy začal rozširovať aj mimo šľachtu, medzi menej privilegované vrstvy, a s príchodom strelných zbraní už dogy ako lovecké psy stratili svoje uplatnenie.

S nemeckou dogou sa spája meno Otto von Bismarck, ríšsky kancelár, ktorého veľkou vášňou bol práve chov týchto ušľachtilých psov. V roku 1880 bolo v Berlíne plemeno zjednotené a vznikol plemenný štandard. V roku 1888 bol založený prvý kynologický klub v Nemecku – Deutsche Doggenclub.

Povaha

O nemeckých dogách sa hovorí ako o „nežných obroch“, pretože napriek svojej obrovskej veľkosti, ktorá vzbudzuje rešpekt, majú citlivú, priateľskú, jemnú a veľmi oddanú povahu. Milujú spoločnosť a potrebujú cítiť blízkosť a lásku svojej rodiny. Z nemeckej dogy by mal vyžarovať pokoj a rozvážnosť; pri správnom vedení ide o vyrovnaného spoločníka, ktorého môžete vziať kamkoľvek.

Je však dôležité mať takto veľkého psa (ktorý môže mať občas vlastnú hlavu) pod kontrolou, pretože aj pes s takouto povahou sa v neskúsených rukách môže ľahko stať veľkým problémom. Výchova musí byť vedená v pozitívnom duchu, bez nátlaku a hrubosti, no zároveň dôsledne. Nejde o typického strážneho psa, ale v prípade potreby dokáže strážiť a primerane zasiahnuť. Vzhľadom na svoju veľkosť nie je vhodná do malého bytu, no zároveň to nie je pes na celoročný pobyt vonku – najmä pre svoju silnú väzbu na ľudí.

Srsť a sfarbenie

Srsť nemeckej dogy je hustá, hladká a priliehavá, preto si nevyžaduje mimoriadnu starostlivosť a postačí ju občas vyčesať. Medzi povolené farebné varianty patria žltá, čierna, modrá (obe aj s bielymi znakmi), čierna plášťová, harlekýn (čierne škvrny na bielom podklade) a žíhaná (vždy s čiernou maskou). Nežiaducim sfarbením je tzv. sivý tiger, pri ktorom je základná farba sivá s čiernymi škvrnami. Takto sfarbené psy však nie sú na výstavách diskvalifikované.

Zdravie

Najčastejšími zdravotnými problémami plemena sú dysplázia bedrových kĺbov, degeneratívne zmeny kĺbov, torzia žalúdka a ochorenia srdca (konkrétne dilatačná kardiomyopatia). Ďalej sa môže objaviť rakovina kostí alebo neurogénna dermatitída. Počas rýchleho rastu sa často vyskytujú aj vývojové poruchy.

Vedeli ste, že…

Americký a britský Kennel Club uznávajú nemeckú dogu pod názvom „Great Dane“, čo v preklade znamená dánska doga. Toto pomenovanie je však nesprávne, pretože dánska doga ako samostatné plemeno existuje a nazýva sa aj „broholmer“. V porovnaní s nemeckou dogou ide o psa viac mastifového typu, ktorému chýba typická elegancia vlastná nemeckej doze.