Jazvečík

Výška

U jazvečíkov sa nestanovuje kohútiková výška, ale obvod hrudníka.
Štandardný: psy 37 – 47 cm; suky 35 – 45 cm (hmotnosť 8 – 9 kg)
Trpasličí: psy 32 – 37 cm; suky 30 – 35 cm
Králičí: psy 27 – 32 cm; suky 25 – 30 cm (trpasličie aj králičie jazvečíky majú hmotnosť do 5 kg)

História v skratke

Krátkonohé psy s dlhým chrbtom poznali už v starovekom Egypte, no s istotou môžeme povedať, že korene jazvečíka ako takého siahajú do stredovekého Nemecka, keď boli z brakierov vyšľachtené nízkonohé psy (podobné dnešnému štandardnému hladkosrstému jazvečíku) na prácu pod zemou – práve z týchto psov sa postupne vyšľachtil jazvečík. Krížením s tzv. španielmi vznikla dlhosrstá a hrubosrstá varianta a plemeno sa celkovo stalo elegantnejším.

Veľkú slávu zažívali jazvečíky na začiatku 19. storočia, no od roku 1850 ich obľúbenosť prudko klesala a až s prvým oficiálnym štandardom, ktorý bol spísaný v roku 1879, sa ich popularita, ktorá im vydržala dodnes, začala vracať. Medzi známych milovníkov tohto plemena patril napríklad Pablo Picasso, George Orwell či Andy Warhol. Dnes je jazvečík univerzálny poľovný pes, ktorý zvládne pracovať v nore aj mimo nej, no predovšetkým je obľúbeným spoločníkom. U nás bol už v roku 1937 založený „Klub pestovateľov jazvečíkov“.

Povaha

Inteligentný, sebavedomý, tvrdohlavý a priateľský – to sú v skratke hlavné povahové črty tejto psej osobnosti. Jazvečík potrebuje dôslednú a jasnú výchovu s dôkladnou socializáciou. Často sa uvádza, že jazvečíky majú sklon k agresivite, takže dôslednosť a nerozmaznávanie pri výchove je naozaj na mieste. Dobre vedený jazvečík je skvelý spoločník, ktorého môžete vziať kamkoľvek.

Svojmu pánovi je verný a hoci sa to nemusí zdať, je výborným strážcom, ktorému nič neunikne. Aj keď si jazvečíka často predstavíme ako „toho psíka, ktorého mala babička na dvore, keď sme boli deti“, je to pes, ktorý potrebuje pomerne dosť pohybu – vypustenie do záhrady alebo krátka prechádzka okolo bloku mu nestačí.

Jazvečík má, najmä u ľudí, ktorí ho nikdy nevlastnili alebo ho nedokázali dobre vychovať, povesť psa, ktorý sa ťažko vychováva, čo je škoda, pretože aj napriek značnej miere tvrdohlavosti je to učenlivý pes a pri správnom vedení sa dá dobre motivovať k práci. Tejto „povesti“ nahráva aj fakt, že jazvečíky sú majstrami v čítaní svojich pánov, a preto každú nedôslednosť využijú vo svoj prospech a radi si robia veci po svojom, keď majú pocit, že to pán nezvláda. Jazvečíky rady hrabú, preto treba mať dobre zabezpečenú záhradu, inak sa radi potulujú po okolí.

Srsť a sfarbenie

Hladkosrstý: srsť je krátka, priliehajúca a hustá. Na dotyk sú chlpy tvrdé. Na starostlivosť stačí občas prejsť napríklad gumovou kefou.

Hrubosrstý: srsť je hrubá, hustá a na dotyk drsnejšia. Na papuli vytvára charakteristický fúz. Srsť treba pravidelne trimovať.

Dlhosrstý: stredne dlhá, hustá a priliehajúca srsť, ktorá je dlhšia na krku, hrudi, predných nohách, zadnej strane stehien a na chvoste, kde tvorí tzv. zástavku. Srsť treba pravidelne každý týždeň prečesávať.

Jazvečíky majú povolené tieto farby: červená (aj s prímesou čiernych chlpov), čierna s pálením, tmavohnedý a svetlý diviak (pri hrubosrstých), hnedá s pálením a merle (iba u dlhosrstých a krátkosrstých). Hoci je žiadané krémové sfarbenie, nejde o povolenú farbu.

Zdravie

Kvôli atypickej stavbe tela (dlhý chrbát a krátke nohy) trpí jazvečík najmä na výhrezy platničiek, ktoré sú veľmi bolestivé a často končia ochrnutím. Ďalším ochorením, ktoré jazvečíky často postihuje, je achondroplázia – dedičné ochorenie súvisiace s poruchou vývoja chrupavky.

Je dôležité, aby sa jazvečík nepohyboval po hladkom a šmykľavom povrchu, nechodil po schodoch, neskákal napríklad z nábytku a mal pravidelný, primeraný pohyb, ktorý je dôležitý pre správne osvalenie chrbta. Treba ho tiež neprekrmovať, aby netrpel obezitou. Vo všeobecnosti však toto plemeno patrí medzi pomerne dlhoveké (v priemere 12 až 16 rokov).