Hovawart

Krajina pôvodu

Nemecko

Klasifikácia FCI

Skupina 2: Pinče a knírače, molosoidné plemená, švajčiarske salašnícke psy
Sekcia 2 – molosoidné psy (horské psy)
S pracovnou skúškou

Výška

Psy: 63 – 70 cm; Suky: 58 – 65 cm

História v skratke

Zmienky o psoch strážiacich dvor (tzv. hofewarty či hovewarty; voľne preložené ako strážcovia dvora) siahajú až do stredoveku. V tom období však bol „hovewartom“ označovaný prakticky každý pes, a to bez ohľadu na vzhľad, farbu či veľkosť. Až začiatkom 20. storočia sa vzhľad a povaha plemena ustálili do podoby, ktorá zodpovedá dnešnému hovawartovi.

S cieleným šľachtením začal spolu so svojím otcom Kurt F. König, ktorý hľadal vhodné psy na začatie chovu najmä vo vysokohorských oblastiach, kde sa psy zodpovedajúce jeho vízii vyskytovali najčastejšie. Tieto psy krížil napríklad s nemeckými ovčiakmi alebo leonbergermi. Vysoké nároky kládol najmä na povahu psov, ktoré mali byť sebavedomé, vyrovnané, primeraným spôsobom a samostatne reagovať na rôzne situácie a v prípade potreby nekompromisne chrániť svojho pána a jeho majetok.

Hoci hovawartom najväčšiu slávu „brali“ iné plemená, napríklad už spomínaný nemecký ovčiak, hovawarty boli počas druhej svetovej vojny hojne využívané. Po skončení vojny bolo plemeno vďaka usilovnej práci obnovené a jeho popularita opäť začala rásť. FCI uznala plemeno v roku 1937 a od roku 1960 sa do chovu pripúšťajú iba psy s pracovnou skúškou. V roku 1986 sa u nás narodil prvý vrh hovawartov, konkrétne v chovateľskej stanici „Z Páralovej záhrady“.

Povaha

Vyrovnanosť, odvaha a pracovitosť. To sú jedny z hlavných predností tohto krásneho plemena. Netreba však zabúdať na to, že ide o molosoidné plemeno, takže pri výcviku sa môžete stretnúť s istou mierou tvrdohlavosti. Na druhej strane je hovawart učenlivý, takže výcvik a výchova nie sú až také náročné. Tieto psy majú silný ochranný inštinkt a patria medzi výborných a spoľahlivých strážcov. Nevadí im celoročné ustajnenie vonku, pokiaľ sú v dostatočnom kontakte s rodinou (prístup do domu, každodenné spoločné aktivity a pod.). 

Výchova musí byť predovšetkým dôsledná a láskavá, bez hrubosti a nadmerného nátlaku. Len tak získate oddaného a verného parťáka na celý život. Hovawart je všestranné plemeno so širokou škálou využitia a rovnako môže byť aj výborným rodinným psom.

Srsť a sfarbenie

Hovawart má dlhšiu, mierne zvlnenú a dobre priliehajúcu srsť, ktorá je bohatšia na hrudi, bruchu, zadnej strane stehien a na chvoste. Drobné biele znaky sú povolené na hrudi, prstoch a špičke chvosta. Mimo obdobia pĺznutia postačí dôkladné kartáčovanie raz za jeden až dva týždne. Plemeno sa chová v troch farebných variantoch: plavom (zlatom), čiernotrieslovom a čiernom.

Zdravie

Hovawart je pomerne zdravé, odolné a vzhľadom na svoju veľkosť dlhoveké plemeno. Nie je výrazne zaťažené dedičnými ochoreniami, napriek tomu je potrebné dávať pozor na ochorenia kĺbov, ktoré sú pre veľké plemená typické, aj keď sa u tohto plemena nevyskytujú príliš často.