Dobrman

Krajina pôvodu

Nemecko

Klasifikácia FCI

Skupina 2: Pinče a bradáče, molosy, švajčiarske salašnícke psy
Sekcia 1: Pinče a bradáče
S pracovnou skúškou

Výška

Psy: 68 - 72 cm, Suky: 63 - 68 cm 

História v skratke

Dobrman bol vyšľachtený v Nemecku koncom 19. storočia výbercom daní Louisom Dobermannom, ktorý si uvedomoval, že jeho povolanie je nebezpečné, a potreboval po svojom boku psa, ktorý ho bude nekompromisne chrániť. Jeho víziou bolo vyšľachtiť temperamentného a nebojácneho psa, ktorý bude výborným strážcom a obrancom.
Louis Dobermann bol zároveň policajtom a obecným rasom, ktorý mal právo usmrcovať túlavé a nechcené psy. Psy, ktoré sa mu hodili na šľachtenie jeho „superplemena“, si však ponechával. Svoju obľúbenú sučku Schnuppe, ktorá bola krížencom sivej farby, skrížil s mäsiarskym psom (pôvodný rotvajler). Nie je presne známe, aké ďalšie plemená boli použité na začiatku šľachtenia, no s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o výmarského stavača, nemeckú dogu a greyhounda.
Po smrti Louisa Dobermanna prevzal jeho „žezlo“ Otto Göller, ktorý založil Národný klub dobrmanských pinčov. Plemenný štandard bol schválený v roku 1910. Otto Göller vlastnil dobrmana menom Graf Belling, ktorý sa vzhľadom aj povahou veľmi podobal dnešným dobrmanom. Göller podporoval chov všestrannejších a dobromyseľnejších psov, hoci určitá miera ostražitosti bola žiaduca.
Dobrman si rýchlo získal obľubu u polície a armády. Spolu s airedale teriérom a nemeckým ovčiakom patrí medzi vôbec prvé služobné plemená. Počas prvej svetovej vojny bolo veľa dobrmanov odvezených do Ameriky a späť sa vrátila len hŕstka, čo chov výrazne zasiahlo. Plemeno sa však pomerne rýchlo obnovilo a stalo sa veľmi obľúbeným nielen v Európe, ale aj v Amerike. Povesť dobrmana výrazne poškodilo jeho využívanie počas druhej svetovej vojny ako psa dozorcov v koncentračných táboroch a vo vojne. Títo psi boli veľmi ostrí a zámerne sa u nich rozvíjala agresivita voči ľuďom.

Povaha

Dobrman je energický pes, ktorý sa hodí pre dôsledného, aktívneho a sebavedomého majiteľa. Je silne naviazaný na svoju rodinu, potrebuje byť čo najviac v jej blízkosti a doma býva (ak má dostatok psychického aj fyzického vyžitia) pokojný.
Ide o veľmi inteligentného psa, ktorého možno ľahko a dobre vycvičiť. Netreba však zabúdať, že má silno zakódovaný strážny a obranný inštinkt, ktorý nemožno podceňovať. Dobrman potrebuje láskavú výchovu s jasne stanovenými hranicami a dôkladnú socializáciu.

Srsť a sfarbenie

Srsť dobrmana je krátka, hladká a hustá. Vzhľadom na absenciu podsady (a tiež pre jeho na ľudí viazanú povahu) nie je možné dobrmana chovať celoročne vonku. Povolené sú dve farebné varianty – čierna alebo hnedá s červenohnedým, jasne ohraničeným pálením.

Zdravie

Toto plemeno je častejšie než mnohé iné postihované dilatačnou kardiomyopatiou (stav, pri ktorom sa srdce zväčšuje a okrem iného nedokáže dostatočne pumpovať krv). Medzi ďalšie časté ochorenia patrí von Willebrandova choroba (porucha zrážanlivosti krvi), Wobblerov syndróm (ochorenie krčnej chrbtice) a dysplázia lakťových alebo kolenných kĺbov.