Biely švajčiarsky ovčiak

Krajina pôvodu

Švajčiarsko

Klasifikácia FCI

Skupina I – Ovčiarske, pastierske a honácke plemená
Sekcia 1 – Ovčiarske psy
Bez pracovnej skúšky.

Výška

Psy: 58–66 cm;
Suky: 53–61 cm

História v skratke

Keď kapitán Max von Stephanitz v roku 1899 vytváral plemenný štandard nemeckého ovčiaka, biela farba bola povoleným a bežným sfarbením. Napríklad pradedo Stephanitzovho psa Horanda von Graffatha bol pes Greif, ktorý bol celý biely. Bieli nemeckí ovčiaci boli veľmi obľúbení u šľachty. Veľkú záľubu v nich mali Habsburgovci a práve od nich si niekoľko psov, vrátane bielo sfarbených ovčiakov, odviezla do zámoria Ann Tracy.

V povojnovom období však v Európe nastal obrat – nemeckí chovatelia sa za bielu farbu hanbili, biele šteniatka boli hneď utrácané, bielo sfarbení psi boli neprávom označovaní za albínov a bola im pripisovaná vina za zdravotné problémy plemena. V roku 1968 bola biela farba zo štandardu na podnet chovateľov nemeckých ovčiakov odstránená a označená za nežiaducu.

Prekvapivo to však boli americkí chovatelia, ktorí chceli krásneho bieleho ovčiaka zachovať, a v roku 1969 vznikol klub na podporu plemena. V Amerike a Kanade boli bieli ovčiaci veľmi obľúbení. O rok neskôr priviezla Švajčiarka Agatha Burchová späť do Európy bieleho ovčiaka Lobo White Burch. Žiaľ, veľkého uznania sa tu nedočkala, napriek tomu však v nasledujúcich rokoch doviezla z Ameriky ešte dve suky. Po jej návrate späť do zámoria sa pokračovateľom chovu plemena stal Kurt Korn.

V tom čase bol švajčiarsky ovčiak známy ako „americko-kanadský biely ovčiak“. Kurt Korn sa zaslúžil o rozšírenie plemena medzi chovateľov (čo nebolo jednoduché a vyžadovalo si veľa úsilia a byrokracie) a popularita týchto psov začala v Európe opäť stúpať. K nám bol prvý biely ovčiak Banju von Wolfsgehege dovezený v roku 1992 pani Hesovou a prvý vrh sa narodil o rok neskôr v chovateľskej stanici Acabo Czech. Plemeno bolo oficiálne uznané pod názvom biely švajčiarsky ovčiak v roku 2002.

Povaha

Biely švajčiarsky ovčiak je veľmi inteligentný a citlivý pes. Často je označovaný ako pes vhodný pre začínajúcich chovateľov, jeho výchova si však vyžaduje trpezlivosť a dostatok citu a porozumenia. Hrubým a tvrdým zaobchádzaním sa tento pes „zničí“. 

Povaha švajčiara je vnímavá a jemná a aj napriek jeho nežnému vzhľadu by sme nemali zabúdať na to, že je to pes ako každý iný a potrebuje nastavenie pravidiel. Svojej rodine, a najmä svojmu pánovi, je veľmi oddaný a chce asistovať pri každej činnosti. Najšťastnejší je, keď môže tráviť čas vonku so svojimi ľuďmi. Ide o temperamentného psa, ktorý sa ľahko cvičí. Je vhodný na akúkoľvek aktivitu a do všetkého ide s nadšením. Nevyhnutná je riadna socializácia a láskavá, dôsledná výchova, inak má toto plemeno sklon k plachosti a nevyrovnanému správaniu. Pri zvládnutej výchove je z bieleho ovčiaka skvelý rodinný pes na všetko.

Srsť a sfarbenie

Biely švajčiarsky ovčiak sa chová v polodlhej a dlhej variante srsti. Farba je výlučne biela. Ňufák by mal byť čierny, oči a pazúry ideálne tmavé. Pri bežnej starostlivosti postačí kartáčovanie raz týždenne, počas pĺznutia, ktoré býva intenzívne, je vhodné srsť vyčesávať aspoň každý druhý deň.

Zdravie

U švajčiara sa často vyskytuje dysplázia lakťových a bedrových kĺbov. Vzhľadom na príbuznosť s nemeckým ovčiakom sa vo zvýšenej miere môžeme stretnúť aj so spondylózou a syndrómom cauda equina. Bieli švajčiarski ovčiaci mávajú citlivú kožu a trávenie.

Viete, že…

Americký a kanadský Kennel Club neuznáva plemeno bieleho švajčiarskeho ovčiaka, ale bieleho nemeckého ovčiaka. Tieto psy majú svoj okruh chovateľov a milovníkov a chovajú sa v bielej, krémovej aj nažltkastej (niekedy aj výrazne nažltnutej) až ryšavej farbe.