Bernský salašnícky pes

Krajina pôvodu

Švajčiarsko 

Klasifikácia FCI 

Skupina: 2 - Pinče a bradáče, molosy, švajčiarske salašnícke psy
Sekce: 3 - Švajčiarske salašnícke psy 

Výška 

Psi: ideálne 66 – 68 cm
Feny: ideálne 60 – 63 cm

História v skratke

Bernský salašnícky pes je plemeno, ktoré sa formovalo v podhorí švajčiarskych Álp a v okolí mesta Bern. Slúžil ako sedliacky pes na ťahanie bremien, pri pasení dobytka a na stráženie (záľuba v ťahaní vozíkov mu zostala dodnes). Albert Heim, milovník a chovateľ plemena novofundlandský pes, si týchto trojfarebných psov, ktorí boli pre iných chovateľov obyčajní, všimol a vďaka nemu sa plemeno zachovalo dodnes. Jeho pôvodný názov bol „Dürrbachler“ a v roku 1907, po predvedení už na troch výstavách, sa chovatelia spojili s cieľom zjednotenia a čistokrvného chovu plemena. Práve vďaka Albertovi Heimovi sa plemeno premenovalo na „bernský salašnícky pes“.

Až do roku 1940 bol problémom nevyrovnaný temperament – k jeho ustáleniu vraj pomohlo prikríženie novofundlandského psa, čo však na druhej strane prinieslo problémy s neštandardným sfarbením. Až prísna selekcia a povahové testy ustálili povahu aj vzhľad. Prvého „berniaka“ do vtedajšieho Československa priviezol Ing. J. Šlosárek.

Povaha

Medzi významné povahové črty bernského salašníckeho psa patrí oddanosť, pokoj, sebavedomie a dobrosrdečnosť. Pokojne možno povedať, že je vhodný aj pre začiatočníkov. Je pozorný a svoju rodinu si stráži „očami“, no nepatrí medzi vyslovene strážne psy, pretože cudzích ľudí dokáže rýchlo prijať za svojich priateľov – agresivita a teritoriálnosť sú tomuto plemenu cudzie. Je vhodný do rodiny s deťmi, kde bude mať primerané vyžitie. Deti miluje a ak sa mu niečo nepáči, jednoducho sa zdvihne a odíde. To však neznamená, že by rodičia mali tolerovať hrubé zaobchádzanie so psom. Potrebuje dostatok pohybu a byť čo najbližšie pri svojom pánovi – pobyt v koterci neprichádza do úvahy. Ideálne je bývať priamo s majiteľmi v dome alebo na záhrade s častým, každodenným prístupom do domu.

Srsť a sfarbenie

Bernský salašnícky pes sa chová iba v čiernej farbe s hnedým pálením a bielymi znakmi. Srsť je dlhšia a môže byť mierne zvlnená. Podsada je hustá. Najmä v období pĺznutia je potrebné pravidelné a dôkladné vyčesávanie.

Zdravie

Ako veľké plemeno často trpí problémami s kĺbmi. Môžu sa tiež vyskytovať deformácie očných viečok a srdcové ochorenia.