Anglický špringeršpaniel

Krajina pôvodu:

Veľká Británia

Zaradenie FCI:

Skupina 8: Sliediče, retrívre a vodné psy
Sekcia 2 – Sliediče
S pracovnou skúškou

Výška:

48 – 51 cm

História v skratke

Anglický špringeršpaniel je staré anglické plemeno – tzv. španiele dokonca patria medzi najstaršie lovecké plemená psov a odhaduje sa, že pochádzajú zo Španielska, odkiaľ sa s Rimanmi dostali do Európy. Od 16. storočia boli lovecké psy spoločníkmi šľachty, hoci sa, samozrejme, kládol veľký dôraz na ich loveckú upotrebiteľnosť. Tzv. španiele boli na prvý pohľad veľmi podobné psy, no predsa sa v niečom líšili, a preto došlo k ich rozdeleniu na vodné a poľné (zemné). Práve medzi poľné patrí špringeršpaniel.

Anglický Kennel Club uznal špringra v roku 1902. Do našich krajín sa plemeno dostalo krátko pred druhou svetovou vojnou, počas ktorej to už vyzeralo, že plemeno vymizne. Našťastie sa v 60. rokoch 20. storočia chov natoľko rozvinul, že dodnes je špringer obľúbeným psom nielen v loveckých domácnostiach.

Povaha

Anglický špringeršpaniel je pes, ktorý má všetky predpoklady na rodinného psa a dovolíme si povedať, že môže pokojne konkurovať aj obľúbenejšiemu zlatému retrívrovi či labradorovi. Špringer je doma pokojný, prispôsobivý a prítulný, vonku aktívny, ale nie neovládateľný (len treba dávať pozor na zvládnutie loveckého pudu). Je veľmi oddaný svojmu pánovi a má snahu sa zavďačiť – tzv. „will to please“. Rýchlo a rád sa učí, no výchova musí byť citlivá a dôsledná. Špringer nie je dominantný, dobre vychádza so zvieratami aj s ďalšími ľuďmi. Ako správny španiel miluje vodu.

Srsť a sfarbenie

Srsť je stredne dlhá a rovná. Hoci sa to na prvý pohľad nemusí zdať, nie je náročná na údržbu – treba ju však pravidelne kefovať (najmä miesta, kde je srsť dlhšia, ako uši, nohy, spodok brucha a chvost) a upravovať trimovacím hrebeňom alebo nožnicami. Povolené sfarbenie je čierne alebo pečeňové s bielou. Môžu sa vyskytovať aj pálené znaky.

Zdravie

Toto plemeno je zdravé a odolné. Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať zdraviu jeho dlhších, previsnutých uší, hoci na zápaly netrpí tak často ako jeho „bratranec“ kokeršpaniel. Vo väčšej miere sa môže objaviť epilepsia, kožné problémy a ťažkosti s očami – najmä abnormality očných viečok a vo vyššom veku predovšetkým sivý zákal.