Tornjak | Podcast Super zoo
35 min. podcastu
Váš košík je prázdny
Neviete si rady s výberom? Poradíme vám
Kto by nepoznal kokršpaniela a jeho vrúcny pohľad? Jeho neutíchajúca dobrá nálada z neho robí rozkošného a skvelého spoločníka aj pre ľudí, ktorí sa nevenujú poľovníctvu.
Krajina pôvodu:
Veľká Británia
Zaradenie FCI:
Skupina 8: Sliediče, retrievery a vodné psy
Sekcia: 2 – Sliediče
S pracovnou skúškou
Výška:
Psy: 39 – 41 cm
Sučky: 38 – 39 cm
Hoci šľachtenie tohto plemena bolo zámerné a začalo približne v 18. storočí, zachovalo sa len veľmi málo informácií a presný pôvod je, žiaľ, viac-menej nejasný. Pôvodne bol kokršpaniel jedno plemeno, až kým v roku 1946 nedošlo k rozdeleniu na anglického a amerického kokršpaniela (o ňom si môžete prečítať tu). Anglický kokršpaniel bol vyšľachtený na sliedenie najmä pernatej zveri v hustých krovinách, predovšetkým išlo o jarabice, prepelice a sluky (angl. „woodcock“, od čoho je odvodený aj pôvodný názov – cocking spaniel). Uplatnil sa však aj pri aportovaní vodnej zveri. Do našich končín bol anglický kokršpaniel privezený v roku 1913 a išlo o sučku Baronesu.
Anglický kokršpaniel je veselé, hravé a učenlivé plemeno. Môže sa u neho prejaviť svojhlavosť a (pochopiteľne) silný lovecký pud. Niektorí kokri nadmerne štekajú a bývajú dráždivejší. Pre niektorých začiatočníkov môžu byť tvrdým orieškom, no pri správne zvládnutej výchove je anglický kokršpaniel aktívny a pohodový parťák.
Najčastejšie sa stretávame so zlatou, červenou a čiernou farbou. Ďalej sa vyskytuje čokoládová, čierna alebo hnedá s pálením, bikolor a bieloškvrnité varianty (modré, oranžové, žlté a hnedé). Srsť je hladká, na dotyk hodvábna a strihá sa strojčekom len okrajovo – výstavné psy sa trimujú, na „domácu“ údržbu postačí pravidelné týždenné česanie, prípadne aj trimovanie.
Vzhľadom na dlhé a visiace ušné boltce sa u kokršpanielov často vyskytujú zápaly uší, preto je potrebná pravidelná a dôkladná kontrola a starostlivosť.
Najmä u kokršpanielov zlatého sfarbenia sa môže objaviť porucha správania, ktorá sa prejavuje náhlym, bezdôvodným útokom (na člena rodiny, iných psov a pod.). Presná príčina dodnes nie je známa, no vie sa, že sa vyskytuje aj u iných plemien. Pravdepodobne ide o chemickú nerovnováhu v mozgu, ktorá je dedičná.