Vtáčkar - Grammostola

Vtáčkar je ideálne zviera pre tých, ktorí hľadajú nenáročného, tichého a fascinujúceho spoločníka. Jeho chov nevyžaduje veľa času ani špeciálnu starostlivosť, a predsa ponúka jedinečnú možnosť pozorovať život exotického tvora. Vtáčkar sa stane ozdobou vášho domova a zaujímavou témou na rozhovor. Navyše, pozorovanie jeho správania je relaxačné a upokojujúce.

Vtáčkary rodu Grammostola sú veľké, robustné pavúky pôvodom z Ameriky. Sú to nočné tvory, ktoré preferujú pokoj a tmu. V dospelosti dosahujú úctyhodných rozmerov a sú obľúbené pre svoju nenáročnosť a pokojnú povahu. Vyžadujú terárium s vhodnou podstielkou a úkrytom. Dôležité je zabezpečiť im stály prístup k čerstvej vode a udržiavať teplotu a vlhkosť v teráriu v optimálnom rozmedzí.

Vtáčkary sú prevažne samotárske tvory. Sú aktívne v noci, keď lovia korisť. Počas dňa sa zvyčajne ukrývajú. Manipulácia s nimi by mala byť obmedzená na minimum, pretože sa môžu cítiť ohrozené a brániť sa.

Pre chov vtáčkarov sa odporúča terárium alebo plastový box s dostatočným vetraním. Ako podstielka je vhodná rašelina, kokosová drvina alebo kôra. Je dôležité zabezpečiť úkryt, napríklad škrupinu kokosového orecha. Teplota v teráriu by sa mala pohybovať medzi 23–28 °C. Vtáčkare ocenia misku s vodou a pravidelné rosenie na udržiavanie vlhkosti. Kŕmenie je vhodné raz za 1–2 týždne hmyzom alebo myšími holiatkami.

U Gramostoly je vývoj do dospelosti pomerne dlhý. Samice sa dožívajú aj 35 rokov. Je to pokojný a mierumilovný druh vhodný pre začiatočníka.

Samica po párení vytvára kokon, do ktorého môže naklásť až 600 vajíčok. Mláďatá opúšťajú kokon po 3 týždňoch a vývoj do dospelosti je pomerne dlhý.

Vtáčkary rodu Grammostola sú veľké pavúky s robustným telom a hustým ochlpením. Farba sa môže líšiť v závislosti od druhu, ale obvykle sa jedná o odtiene hnedej, čiernej alebo červenej. Samice sú obvykle väčšie a mohutnejšie ako samce. Samce majú tiež dlhšie nohy a menšie telo. Po poslednom zvleku je možné u samcov pozorovať bulby na makadlách (pedipalpy), ktoré slúžia na párenie.

Vtáčkary sa živia hmyzom (cvrčky, šváby, sarančatá) a občas myšími holátkami. Mláďatá je vhodné kŕmiť menším hmyzom niekoľkokrát týždenne, dospelé jedince stačí kŕmiť raz za 1–2 týždne. Veľkosť krmiva by mala zodpovedať veľkosti Vtáčkara. Je dôležité odstrániť nespotrebované zvyšky krmiva, aby sa predišlo plesniam a baktériám.

Medzi najčastejšie zdravotné komplikácie patria plesne. V takýchto prípadoch je nutné zviera premiestniť do suchého a čistého terária a vyhľadať veterinárnu pomoc.

Vtáčkar nie je spoločenské zviera a nemal by byť chovaný s inými druhmi zvierat. Je to samotársky tvor, ktorý preferuje svoj vlastný priestor. K ľuďom je tolerantný, ale manipulácia by mala byť opatrná a obmedzená na minimum. Nie je vhodný pre rodiny s malými deťmi, ktoré by s ním mohli neopatrne manipulovať.