Vtáčkar - Acanthoscurria geniculata

Pavúky sú nenáročné na chov a poskytujú fascinujúci pohľad do sveta pavúkov. Sú relatívne čistotné a nevyžadujú každodennú starostlivosť. Pozorovanie ich správania, najmä zvliekania, je jedinečný zážitok. Pavúk môže byť dlhodobým spoločníkom, najmä ak si zaobstaráte samicu.

Pavúky sú jedny z najväčších suchozemských bezstavovcov. Pochádzajú z teplých oblastí Ameriky. Sú to nočné tvory a vyžadujú terárium s úkrytom a miskou s vodou. Dospelé jedince sa kŕmia raz za 2 týždne, mladšie častejšie.

Vtáčkary sú prevažne samotárske tvory. Sú aktívne v noci, keď lovia korisť. Počas dňa sa zvyčajne ukrývajú. Manipulácia s nimi by mala byť obmedzená na minimum, pretože sa môžu cítiť ohrozené a brániť sa.

Pre chov vtáčkarov sa odporúča terárium alebo plastový box s vetraním. Ako podstielka sa hodí rašelina, kokosová drť alebo kôra. Je dôležité zabezpečiť úkryt, napríklad škrupinu kokosového orecha. Teplota v teráriu by sa mala pohybovať medzi 23–35 °C. vtáčkary potrebujú misku s vodou a pravidelné rosenie pre udržanie vlhkosti. Kŕmenie by malo prebiehať raz za 1–2 týždne hmyzom alebo myšími holátkami.

Dĺžka života pavúkov sa líši v závislosti od druhu a pohlavia. Samice sa môžu dožiť 30–40 rokov, zatiaľ čo samci žijú obvykle okolo 2 rokov. Dobré podmienky chovu, správna strava a minimálny stres môžu prispieť k dlhšiemu životu.

Samica po párení vytvára kokon, do ktorého môže naklásť až 300 vajíčok. Samice kokon nosí so sebou.

U pavúkov sú rozdiely medzi pohlaviami zjavné predovšetkým vo veľkosti a dĺžke života. Samičky sú obvykle väčšie a dožívajú sa vyššieho veku ako samci. Samci majú tiež často dlhšie nohy.

Vtáčkary sa živia hmyzom (cvrčky, šváby, sarančatá) a občas myšími holátkami. Mláďatá je vhodné kŕmiť menším hmyzom niekoľkokrát týždenne, dospelé jedince stačí kŕmiť raz za 1–2 týždne. Veľkosť krmiva by mala zodpovedať veľkosti vtáčkara. Je dôležité odstrániť nespotrebované zvyšky krmiva, aby sa predišlo plesniam a baktériám.

Medzi najčastejšie zdravotné komplikácie patria plesne. V takýchto prípadoch je nutné zviera premiestniť do suchého a čistého terária a vyhľadať veterinárnu pomoc.

Vtáčkar nie je spoločenské zviera a nemal by byť chovaný s inými druhmi zvierat. Je to samotársky tvor, ktorý preferuje svoj vlastný priestor. K ľuďom je tolerantný, ale manipulácia by mala byť opatrná a obmedzená na minimum. Nie je vhodný pre rodiny s malými deťmi, ktoré by s ním mohli neopatrne manipulovať.