Začíname s výcvikom šteniatka

S výchovou psa treba začať hneď od prvého dňa, pričom je dôležité rozlišovať medzi výchovou a výcvikom. Najskôr sa zameriavame na výchovu – teda naučiť psa základným pravidlám, aby neničil veci, nevykonával potrebu v byte a rešpektoval hranice. Dôslednosť je kľúčová, pretože v dospelosti sa zlé návyky odúčajú oveľa ťažšie.Až keď má pes zvládnuté základy, ako sú hygienické návyky, samota či rešpektovanie zákazu skákania na nábytok a ľudí, je vhodné začať s výcvikom. Ten prispôsobujeme našim cieľom aj možnostiam psa, pričom treba brať do úvahy aj jeho vrodené vlastnosti, napríklad lovecký pud, ktorý sa potláča len ťažko.

Privolanie psa:

Len máloktorý majiteľ psa môže s istotou povedať, že má naozaj dokonale zvládnutý tento povel. Pričom je absolútne kľúčový a môže v mnohých situáciách psovi doslova zachrániť život, a preto by sme ho nemali podceniť. Začíname s ním od útleho veku, kedy psíka voláme k sebe po mene v domácom prostredí, jednak si zvyká na svoje meno a súčasne si pripravíme dobrý základ pre budúci výcvik. V ďalšom štádiu výcviku už môžeme zvoliť aj vonkajšie prostredie, ako je park, tu je vhodné používať maškrty a predlžovaciu vôdzku. Vôdzku používame až dovtedy, pokiaľ máme stopercentnú istotu, že psík má tento povel zvládnutý a že sa nemôže nič stať.

Povel „Sadni!“:

Je snáď ten najľahší povel, ktorý určite zvládne naučiť psíka aj úplný začiatočník. Ideálne je ho skúsiť v čase, keď je pes hladný, alebo mu práve ideme podávať jedlo. Ukážeme mu granulu zo psej misky a dáme mu ju privoňať nad hlavičku, zväčša sa ťarbavé šteniatko preváži a sadne si, vtedy rázne vyslovíme povel „sadni!“ a odmeníme ho granulou. Pokiaľ by si nesadlo samé od seba, môžeme mu pomôcť jemným pritlačením do sediacej polohy. Taktiež zakaždým, keď uvidíme, že šteniatko sa chystá sadnúť si, zopakujeme „sadni“ a odmeníme ho maškrtou, alebo pochvalou. Takto si šteniatko spojí povel sadni s tým, čo od neho očakávame. Je dosť pravdepodobné, že si ho osvojí rýchlo a keď uvidí, že máme v ruke nejakú maškrtu sadne si aj spontánne samo od seba, aby ju získalo.

Povel „Ľahni!“:

Použijeme rovnaký trik s granulou pred kŕmením ako pri povele sadni, s tým že granulu alebo maškrtu si ukryjeme do dlane a položíme ju na zem, tak aby nám ju psík nemohol vziať. Šteniatko sa bude pokúšať ku nej dostať a v momente keď si ľahne zem povieme rázne „Ľahni!“ a odmeníme ho. Takto to budeme opakovať, až kým si náš psík nespojí slovíčko ľahni s tým, že si má ľahnúť ak chce byť odmenený. Časom je dobré tento povel spojiť aj s nejakým gestom ako napr. že ukážeme vystretou dlaňou k zemi. Neskôr a aj v dospelosti už nebudeme musieť povel ani vysloviť a psík si bude pamätať že si má ľahnúť, keď mu ukážeme toto naučené gesto.

Povel „Fuj!“ alebo „Nesmieš!“

Základom tohto povelu je naučiť psa prerušiť akúkoľvek jeho činnosť po jeho zadaní. Pokiaľ sme v domácom prostredí a uvidíme, že pes napr. skáče na nábytok okamžite ho rázne okríkneme povelom „Nesmieš!“, prípadne ho môžeme aj potiahnuť za zátylok (je to pre neho jasný znak nežiaduceho správania, keďže rovnako šteňatá trestá aj ich mama, keď ju trebárs pohryznú silnejšie ako by bolo vhodné). Pokiaľ držíme psa na vôdzke a začne sa správať nežiaduco rovnako ho ráznym hlasom jasne a zreteľne napomenieme „Nesmieš“! a prudko trhneme vôdzkou. Následne potom ako pes poslúchne ho výrazne chválime. Avšak tento trik trhnutia vôdzkou si necháme až na čas, keď slovné varovanie nezabralo. Ak pes napriek tomu nereaguje a naďalej pokračuje vo svojej činnosti, až následne použijeme povel „Nesmieš“! so súčasným trhnutím vôdzky.

Mgr. Robert Schemmer, Training & Development Expert Super zoo

18.2.2026