Menej času pre domácich miláčikov

Separačná úzkosť u psa

Separačná úzkosť patrí medzi úzkostné poruchy správania psa a ako už názov napovedá, ide o úzkosť z odlúčenia od majiteľa. V mnohých prípadoch môže prerásť až do panického strachu. V súčasnosti je čoraz bežnejšie brať psa takmer všade so sebou, čo je z pohľadu socializácie veľmi pozitívne. Z preventívneho hľadiska je však rovnako dôležité učiť psa alebo šteniatko postupne, po malých krokoch, zvládať aj samotu.

Prevencia separačnej úzkosti

Ak chceme separačnej úzkosti predchádzať, základom tréningu je schopnosť psa oddychovať a mať svoje vlastné bezpečné miesto. Tým býva najčastejšie peliešok, či deka, kde má pes pokoj a cíti sa komfortne. Čoraz častejšie sa s týmto konceptom spája aj klietka pre psa, ktorá má slúžiť ako bezpečné útočisko a zároveň ako praktická pomoc pre majiteľa.
Deku alebo pelech je vhodné umiestniť priamo do klietky, aby si pes klietku spájal s niečím príjemným. Mal by ju vnímať ako miesto, kde si môže uložiť svoje hračky, v pokoji žuť obľúbenú dobrôtku alebo jednoducho oddychovať. Správne naučený pes sa klietky nebojí a v mnohých situáciách sa môže stať veľkým pomocníkom, napríklad pri cestovaní, návštevách, hospitalizácii na veterinárnej klinike alebo v domácnosti s hosťami, ktorí sa psov boja.
Pes, ktorý je v klietke, má obmedzený prístup k nábytku, obuvi či iným predmetom v domácnosti a zároveň sa výrazne znižuje riziko úrazu počas neprítomnosti majiteľa.

Učenie psa samote

Bez ohľadu na to, či máte doma šteniatko alebo staršieho psa z útulku, je dôležité postupne ho privykať na to, že môže zostať sám doma. Tento proces si vyžaduje čas, dôslednosť a trpezlivosť. Tréning by mal začínať veľmi jednoducho, napríklad krátkymi odchodmi z miestnosti do miestnosti so zatvorenými dverami.
Neskôr je možné zaradiť krátke, nepravidelné odchody z domu na niekoľko minút a postupne tento čas predlžovať. Prehnané lúčenie pred odchodom a rovnako prehnané vítanie po návrate patrí medzi najčastejšie chyby, ktoré môžu úzkosť ešte prehĺbiť.

Nuda verzus úzkosť

Rozdiel medzi psom, ktorý sa doma „len“ nudí, a psom trpiacim separačnou úzkosťou je výrazný, hoci nie vždy na prvý pohľad zrejmý. Pes, ktorý sa nudí, je schopný oddychovať, ľahnúť si na svoje miesto a striedať aktivitu s pokojom. Pes so separačnou úzkosťou však prežíva stres počas celej doby, keď je sám, a nie je schopný sa uvoľniť.
Majitelia si často mylne spájajú štekanie alebo ničenie predmetov automaticky so separačnou úzkosťou. V praxi však ide veľmi často práve o nudu a nedostatok podnetov.

Mentálne a fyzické vyťaženie psa

Platí všeobecné pravidlo, že unavený pes je spokojnejší pes. Miera vyťaženia závisí od plemena, veku a temperamentu, no dôležitá je kombinácia fyzickej aktivity a mentálnej stimulácie. Prechádzky, počas ktorých má pes možnosť aportovať alebo čuchať, sú ideálnym spôsobom, ako ho prirodzene unaviť.
Čuchanie je pre psov základným spôsobom poznávania sveta a má zároveň upokojujúci účinok. Práve preto sú čuchacie deky alebo interaktívne hračky plniteľné pamlskami vhodným pomocníkom pri zvládaní samoty. Pes sa sústredí na hľadanie potravy a jeho pozornosť sa presmeruje z odchodu majiteľa na konkrétnu aktivitu.

Práca so spúšťačmi stresu

Pri psoch so separačnou úzkosťou sa odporúča pracovať aj so spúšťačmi, ktoré stres vyvolávajú. Medzi najčastejšie patrí zvuk kľúčov, obliekanie bundy alebo obúvanie topánok. Tieto úkony je vhodné robiť aj vtedy, keď sa nikam nechystáte, aby si pes prestal vytvárať negatívne asociácie. Cieľom tréningu je, aby pes prestal sledovať každý pohyb majiteľa a dokázal sa sústrediť na seba a svoje prostredie. Tento stav je možné dosiahnuť len pravidelným tréningom a dôsledným prístupom.

Podpora pri zvládaní stresu

Odchody a odlúčenie sú pre psy so separačnou úzkosťou veľmi stresujúce, a to aj v prípade, že sú fyzicky unavení. V takýchto situáciách môžu pomôcť prípravky na prírodnej báze, napríklad oleje alebo doplnky určené na upokojenie psa. Tieto produkty sa využívajú aj pri iných stresových situáciách, ako sú búrky, ohňostroje alebo zmena prostredia.

Druhý pes ako riešenie

Zaobstaranie druhého psa v snahe vyriešiť separačnú úzkosť býva častou chybou. V prípade skutočnej separačnej úzkosti nový pes problém nerieši. Táto možnosť môže fungovať iba vtedy, ak prvý pes netrpí úzkosťou, ale iba nudou.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Ak ani po dlhšom období domáceho tréningu nedochádza k zlepšeniu, je vhodné obrátiť sa na skúseného trénera psov alebo odborníka na správanie. Vyhľadanie odbornej pomoci nie je zlyhaním, ale zodpovedným krokom v starostlivosti o psa.

A hlavne, nehnevajte sa na svojho miláčika, netrestajte ho za toto jeho nechcené správanie. Dajte mu lásku, trpezlivosť a veľa, veľa času. Zlepší sa to.

Eva Alakšová, ambasádorka Super zoo, vedúca predajne Topoľčany
20. 1. 2026