Border kólia
5 min. čítanie
Váš košík je prázdny
Neviete si rady s výberom? Poradíme vám
Malý ovčiarsky pes, ktorý oplýva krásou a inteligenciou. To je sheltie. Hovorí sa, že sheltie je malá dlhosrstá kólia – vzhľadom určite áno, ale líši sa aj pôvodom a povahou?
Veľká Británia
Skupina 1: Ovčiarske a pastierske psy
Sekcia 1 – Ovčiarske psy
Bez skúšky z výkonu.
Psy: ideálne 37 cm
Suky: ideálne 35,5 cm
Povolená odchýlka je ± 2,5 cm
Sheltie je plemeno formované od 17. storočia v drsnom podnebí Shetlandských ostrovov. Pôvodne však sheltie vzhľadom skôr než dlhosrstú kóliu pripomínali malú border kóliu. Práve border kólie miestni farmári krížili s menšími ostrovnými psami, pretože potrebovali menšieho ovčiarskeho psa, ktorý bude odolný a zároveň nenáročný.
Začiatkom 18. storočia sa prvé sheltie dostali do Anglicka a Škótska, kde sa chovatelia nevedeli dohodnúť na zjednotení vzhľadu plemena, a preto pokračovali v krížení s inými plemenami. Veľký rozruch vyvolalo rozhodnutie, že sa plemeno (ktoré už v tom čase skutočne vyzeralo ako malá dlhosrstá kólia) bude volať „shetlandská kólia“. Následne sa rýchlo rozhodlo, že oficiálny názov plemena bude „shetlandský ovčiak“, skrátene „sheltie“. K nám bola prvá sheltie dovezená v roku 1950, avšak prvý vrh sa objavil až o desať rokov neskôr po jedincoch importovaných z Nemecka.
Sheltie je ideálny pes pre aktívnych ľudí, ktorí nechcú alebo nemôžu mať veľkého psa. Je veselá, dobre naladená a veľmi temperamentná. Je potrebné ju zamestnať po fyzickej aj psychickej stránke. Výborne a rada sa učí. Jej citlivá a nežná povaha si vyžaduje jemné zaobchádzanie bez hrubosti či nátlaku. Netreba však zabúdať na dôslednosť – sheltie dokáže využiť každú príležitosť a „prevezie“ vás, keď sa jej to bude hodiť.
Ak je správne vedená, je z nej ideálny rodinný psík, ktorý sa nezľakne ani športu (často ju vidíme v agility, flyballe, ale aj v pasení či canicrosse), ani dlhých výletov do prírody. Sheltie je veľmi oddaná a silne naladená na svojho pána, preto nerada zostáva sama a ideálne by bola kdekoľvek tam, kde sú jej ľudia. K cudzím ľuďom sa správa rezervovane a ich pozornosť nevyhľadáva. Socializácia by mala byť dôkladná, pretože jej podcenenie môže viesť k plachej povahe. Sheltie bývajú uštekanejšie, no správnou výchovou sa dá táto nežiaduca vlastnosť dobre potlačiť.
Na prvý pohľad na sheltiu zaujme jej hustá a bohatá srsť, ktorú je potrebné dôkladne vyčesávať aspoň dvakrát do týždňa. V období pĺznutia ideálne denne, aby sa predišlo tvorbe chuchvalcov. Povolené sfarbenia sheltie sú najčastejšie sable (zlatá), tricolor (dominantná čierna farba s bielymi znakmi a hnedým pálením na hlave), blue merle a bicolor (čiernobiela alebo merle bez pálenia).
Sheltie často trápia ochorenia očí, najmä CEA (anomália oka kólií), dedičná katarakta (sivý zákal) a PRA (progresívna atrofia sietnice). Ďalším zdravotným problémom býva precitlivenosť na látku ivermektín, konkrétne mutácia génu MDR1. Najmä u športovo vedených sheltií je potrebné sledovať aj zdravie kĺbov.
Klasická dlhosrstá kólia sa na šľachtení sheltie podieľala len minimálne, a to viac-menej až v záverečnej fáze šľachtenia, keď „dodala“ finálny, elegantný vzhľad. Na vzniku plemena sa najviac podieľali border kólie (najmä v začiatkoch), špicovité a severské psy a kavalier king charles španiele.