Saranča - Locusta migratoria ks

Sarančea sú aj skvelým doplnkom do terária, pretože sú nenáročné na chov a atraktívne na pozorovanie. Sú ideálne pre začínajúcich chovateľov a poskytujú fascinujúci pohľad do sveta hmyzu. Navyše sú kvalitným zdrojom potravy pre terarijné zvieratá, čo z nich robí praktického pomocníka v starostlivosti o vašich miláčikov.

Saranča je druh saranče z čeľade koníkovitých. Pochádza z Afriky, Ázie a Austrálie. Sú to bylinožravce, ktoré sa živia trávou a ďalšou vegetáciou. Sú obľúbeným krmivom pre zvieratá, ako sú jaštery, vtáky a pavúky. Sú nenáročné na chov a pri správnych podmienkach sa pomerne ľahko rozmnožujú.

V prírode sa saranča vyskytuje v obrovských húfoch. V zajatí ich možno chovať v menších skupinách. Sú aktívne počas dňa a rady lezú po stenách terária. Sú pomerne pokojné a nevyžadujú zvláštnu pozornosť. V prípade nedostatku potravy môžu byť voči sebe agresívne.

Pre chov sarančiat je potrebné terárium alebo box s dobrou ventiláciou. Dôležitá je teplota 24–30 °C. Ako substrát možno použiť seno alebo iný presušený substrát. Potrebujú denné alebo umelé svetlo. Kŕmia sa trávou, obilím, šalátom a inou zeleninou. Dôležité je zabezpečiť dostatok potravy a občasný zdroj tekutín (hlavne vo forme potravy), ktorý nebude spôsobovať nadmernú vlhkosť.

Saranča sa dožíva v závislosti od podmienok chovu a teplote približne 2–4 mesiace (od vajíčka po dospelosť). Vyššia teplota urýchľuje ich vývoj a skracuje životnosť. Dobré podmienky chovu a kvalitná strava môžu naopak predĺžiť ich život.

Samica kladie vajíčka do substrátu. Vajíčka sa liahnu po niekoľkých týždňoch. Mladé nymfy sa zvliekajú niekoľkokrát, než dosiahnu dospelosti. Pre úspešné rozmnožovanie je dôležitá teplota a vlhkosť substrátu.

Saranča má štíhle telo s dlhými zadnými nohami, ktoré mu umožňujú skákať. Farba sa môže líšiť v závislosti od životného štádia a prostredia, od zelenej cez hnedú až po žltú. Samice sú zvyčajne väčšie ako samce a majú na konci zadočku kladielko pre kladenie vajíčok.

Saranča sa živí predovšetkým trávou a inou zelenou vegetáciou. V zajatí im možno podávať trávu, púpavu, obilné klíčky, šalát a špeciálne krmivo pre hmyz. Krmivo by malo byť čerstvé a čisté. 

Sarančatá sú pomerne odolné, ale môžu byť náchylné na plesňové ochorenia a parazity. Dôležité je udržiavať čistotu v teráriu a zabezpečiť dobrú ventiláciu. Ak sa objavia príznaky choroby (letargia, strata chuti do jedla), je vhodné tieto kusy odstrániť.

Pri nevhodných (napr. stiesnených) podmienkach a nedostatku potravy sa u nich môže vyskytnúť kanibalizmus.