Rodézsky ridžbek

Krajina pôvodu

Južná Afrika (konkrétne Rodézia, dnešné Zimbabwe)

Klasifikácia FCI

Skupina 6: Honiče, farbiare a príbuzné plemená
Sekcia 3: Príbuzné plemená
Bez skúšky z výkonu.

Výška

Psy: 63 – 69 cm; suky: 61 – 66 cm

História v skratke

Psy, ktoré sa vyznačovali pásom srsti rastúcim v opačnom smere, boli opísané už v 15. storočí na území Rodézie, čo je dnešné Zimbabwe. Choval ich kmeň Hotentotov ako cenné poľovnícke, strážne, ale aj spoločenské psy. Títo psi pracovali v svorkách a ich úlohou bolo zadržať zver (najčastejšie práve levy) do príchodu lovcov, nikdy však – ako sa niekedy mylne uvádza – neslúžili priamo na lov ako taký.

S príchodom európskych prisťahovalcov do Afriky pribúdali aj psy, ktoré si so sebou priniesli. Tie sa krížili s poľovníckymi psami Hotentotov. Išlo predovšetkým o psy dogovitého typu a chrty a práve vďaka tomuto kríženiu vznikol ridgeback v podobe, v akej ho poznáme dnes.

Do oblasti Matebeleland (juhozápadné Zimbabwe) sa v roku 1910 prisťahoval Francis Richard Barnes, ktorý založil chovateľskú stanicu Eskdale Ridgebacks (mal sučku Judy a psa Dinga). Dospel však k záveru, že je potrebné ridgebackov zjednotiť z hľadiska farby a veľkosti. V roku 1922 tak vznikol z jeho pera prvý štandard plemena. F. R. Barnes sa stal aj prezidentom vôbec prvého Klubu rhodézskeho ridgebacka. Na naše územie sa prví ridgebackovia dostali pomerne neskoro – až v roku 1987.

Povaha

Rhodézsky ridgeback je hrdé, sebavedomé, inteligentné a oddané zviera, ktoré si vie postaviť hlavu a býva značne tvrdohlavé. Zároveň má však citlivú povahu. Toto plemeno je vhodné pre ľudí s chladnou hlavou a pochopením – tvrdosť a nátlak v jeho výchove nemajú miesto. 

Ridgeback je pes, ktorý miluje pohyb, preto nie je vhodný pre pohodlných ľudí a ani hodinová prechádzka denne mu nebude stačiť. Výborne sa hodí na canicross, coursing alebo dlhé výlety do prírody a zvládne aj držať krok s koňom pri vychádzke. Uplatní sa aj v poľovníckom výcviku, najmä pri čiernej zveri. Svojmu pánovi potrebuje byť neustále nablízku, ideálne v tesnom kontakte, preto sa môže objaviť problém so separačnou úzkosťou. Je dôležité zvykať šteňa na samotu už niekoľko dní po príchode do nového domova. K cudzím ľuďom je ľahostajný alebo odmeraný, no ak je to potrebné, dokáže zasiahnuť a ochrániť svoju rodinu či zverený majetok – stráženie a obranu má po svojich predkoch v krvi.

Srsť a sfarbenie

Srsť rhodézskeho ridgebacka je hustá a jemná a jej údržba nie je náročná; postačí ju z času na čas prečesať gumovou alebo jemnou štetinovou kefou. Farba môže byť od svetlej pšeničnej až po červeno-pšeničnú. Papuľa a uši môžu byť tmavé. Najmä v Nemecku je veľmi módna mahagónová farba, ktorá však podľa štandardu nie je žiaduca.

Zdravie

Ide o celkovo robustné plemeno bez výrazných predispozícií k dedičným ochoreniam. Vzhľadom na jeho veľkosť je však potrebné sledovať výskyt dysplázie bedrových a lakťových kĺbov a ojedinele sa môže vyskytnúť aj torzia žalúdka. V zime je potrebné dbať na ochranu pred prechladnutím, na ktoré je ridgeback náchylnejší, a to doma aj vonku.