Ako chovať burunduka pásikavého
5 min. čítanie
Ježko bielobruchý: Neobvyklý domáci miláčik, ktorého si zamilujete
Ježko bielobruchý je neobvyklý domáci miláčik, ktorý si postupne získava srdcia chovateľov po celom svete. Ak sa mu budete venovať každý deň, čoskoro sa stane vaším kamarátom a bude vo vašej spoločnosti spokojný. Ako sa správne starať o tohto pichľavého miláčika a ako ho chovať?
Všetci určite poznáme z prírody ježkov, ktorí patria medzi ohrozené druhy, a preto sú chránení. Tento článok sa však venuje ježkovi bielobruchému, ktorý je výnimkou a možno ho chovať doma. Tento roztomilý hmyzožravec pochádza z Afriky, kde žije v riedkych opadavých lesoch a savanách. Na rozdiel od ostatných ježkov sa ježko bielobruchý neukladá na zimný spánok a je aktívny počas celého roka. Ježko je skrátka neobvyklý miláčik, ktorý si získava priazeň chovateľov po celom svete. Vyberať si možno z mnohých farebných variantov. Ako sa o pichľavého miláčika správne starať?
Čo by ste mali vedieť o ježkovi bielobruchom?
Ježko je samotárske zviera, preto sa odporúča chovať ho výhradne samostatne. Vo voľnej prírode trávia samec a samica spolu v období párenia približne dva týždne, potom sa ich cesty opäť rozchádzajú. Väčšinu dňa ježky prespia v úkryte a aktívne bývajú až večer, preto je tento miláčik vhodný pre ľudí, ktorí cez deň nebývajú doma. Veľkosť ježka je 18 – 25 cm a priemerne sa dožíva 4 – 6 rokov.
Medzi ježkami existujú povahové rozdiely – niektoré jedince nevyhľadávajú kontakt s človekom, iné sú zvedavé a interakciu naopak vyhľadávajú. Na manipuláciu a dotyk je však potrebné ježka zvykať od začiatku, aby sa nebál a umožnil potrebnú manipuláciu. Ježko nie je vhodné zviera pre malé deti, radosť však môže priniesť rozumným dospievajúcim a dospelým.
Ježka nikdy nebuďte – vždy počkajte, kým sa zobudí sám, a potom ho denne nechajte pod dohľadom pohybovať sa mimo ubikácie. V prípade ohrozenia sa ježko zvinie do klbka, funí či poskakuje, no spravidla neútočí.
Počas 4., 6., 9. a 12. týždňa prebieha výmena pichliačov, čo môže dočasne ovplyvniť jeho správanie. V tomto období je dôležitá trpezlivosť a pravidelný kontakt.
Ako a kde ježka ubytovať?
Ježkov odporúčame chovať v teráriu alebo plastovom boxe. Klietky sú nevhodné, pretože ježkovia sú náchylní na prievan. Aj keď ide o malé zvieratko, potrebuje veľa priestoru, preto dbajte na to, aby ubikácia mala aspoň 90 x 45 x 45 cm a mala dostatočné vetranie. Samozrejme platí, že čím väčšia, tým lepšia, a my určite odporúčame terárium o veľkosti 120 x 45 x 45 cm.
Ubikáciu umiestnite na pokojné miesto, kde si môže ježko dopriať ničím nerušený celodenný odpočinok – vyvarujte sa umiestneniu do kuchyne alebo spálne. Keďže pochádza z Afriky, má rád teplo – teplota v miestnosti, kde je ježko, musí byť medzi 22 – 26 stupňami Celzia. Ak je nižšia, je potrebné, aby ubikácia mala samostatné vyhrievanie, napr. vyhrievacou podložkou. Vyhovovať mu bude skôr svetlé miesto, ale dajte pozor, aby nebol na priamom slnku. Ideálnou podstielkou pre ježka je napríklad Asan Pet Pure. Do záchodíka odporúčame kočkolit Magic Litter White.
V ubikácii ježko uvíta domček (drevený, keramický) či úkryt z pálenej hliny, v ktorom bude môcť pokojne cez deň spať. Ďalej bude potrebovať ťažšie misky na vodu a krmivo, ktoré sa nedajú prevrhnúť. Pozor, vodu je potrebné meniť každý deň, aby bola vždy čerstvá. Na nočné vyčíňanie ježkovi zaobstarajte hračky, ktoré prispejú k jeho psychickej pohode a podporia jeho aktivitu. Potešia ho tvarovateľné drevené mostíky, hračky z prírodných materiálov alebo behacie taniere a plastový, drevený kolotoč s minimálnym priemerom 28 cm. Ježko nie je šplhavé zviera, na to je potrebné pri zariaďovaní klietky myslieť. Vyskúšať môžete aj čuchaciu podložku, do ktorej schovajte pár granúl či iných dobrôt. Ježko má veľmi dobre vyvinutý čuch a chuť a takéto hranie ho bude určite baviť.
Do terária nepatrí seno, ktoré by sa mu mohlo omotať okolo nožičky a priškrtiť ju – hrozí amputácia. Vyvarujte sa tiež dreveným peletám, ktoré môžu spôsobiť otlaky.
Kŕmenie
Ježko je hmyzožravec. Vyvarujte sa však hmyzu a dážďoviek z voľnej prírody, od ktorých by sa mohol nakaziť nejakou chorobou. Pre jedného ježka stačia 2 kávové lyžičky hmyzu na deň. Ježka bielobrichého je určite vhodné kŕmiť aj kvalitnými granulami a paštétami pre mačky, prípadne nimi hmyz striedať. Vždy však sledujte nutričné hodnoty, najmä podiel vápnika a fosforu. Pri výbere krmiva si dávajte pozor na to, aby neobsahovalo rybiu bielkovinu, ktorú ježkovia nevedia stráviť. Opatrne aj s máčanými granulami – pred podávaním ich môžete trochu navlhčiť vodou, aby sa ježkovi dobre hrýzli. Má totiž veľmi malé a mäkké zúbky. Problémy môže spôsobiť aj studené jedlo priamo z chladničky a sušená potrava. Ako maškrtu sem-tam môžete dať múčneho červa alebo zophobasa.
Ježka môžete potešiť aj maškrtou v podobe ovocia a zeleniny. Nikdy však nepodávajte avokádo či surové fazule – tie sú jedovaté! Ďalej nie sú vhodné cibuľa, cesnak, surová mrkva a zeler, kapusta, citrusové plody, orechy, surové mäso či sušené ovocie.
Ježkovia majú sklon k nadváhe. Tá sa u nich prejaví neschopnosťou zvinúť sa do klbka. Preto si dávajte pozor na prekrmovanie.
Na záver možno povedať, že ježko bielobrichý je fascinujúci a neobvyklý domáci miláčik, ktorý si vďaka svojmu vzhľadu aj osobnosti získava čoraz viac priaznivcov medzi chovateľmi. Ak mu poskytnete vhodné prostredie, pokoj a každodennú pozornosť, môže sa z neho stať priateľský spoločník, ktorý vás prekvapí svojimi zvykmi a nočnou aktivitou. Je dôležité si uvedomiť, že vyžaduje špecifickú starostlivosť, teplé a priestranné zázemie a trpezlivosť pri zvykání na človeka. Jeho starostlivosť síce nie je úplne jednoduchá, ale s láskou a zodpovedným prístupom sa môže stať krásnym členom vašej „rodiny“.
