Fretky: Pôvod a história

Odkiaľ sa vzala fretka

Rovnako ako dnešný pes či mačka majú svojich divokých predkov, ktorých by ste si domov práve priniesť nechceli, platí to aj o fretke. Fretka domáca je totiž výsledkom viac než 2 000 rokov domestikácie tchora tmavého. Vo voľnej prírode sa teda s podobným tvorom môžete stretnúť, ale bohužiaľ už len zriedka. A to aj keď sa vyskytuje v celej Európe a v časti západnej Ázie až po hranice Uralu.

Ďalším divokým príbuzným fretky je tchor stepný, na ktorého taktiež môžete naraziť v Euroázii a až do 90. rokov 20. storočia sa vyskytoval aj v Českej republike. A do tretice v Severnej Amerike nájdete tchora čiernonohého. Všetky tri druhy však bohužiaľ kvôli ľudskej činnosti postupne miznú a je potrebné ich chrániť.

Prečo sa fretky stali našimi spoločníkmi

To, že si tchor nenaklonil človeka iba svojím roztomilým vzhľadom, vám je asi jasné. Podobne ako psy a mačky, aj fretka bola pre ľudstvo predovšetkým pomocníkom pri boji so škodcami. O zvierati podobnom fretke spomína už v jednej zo svojich hier starogrécky dramatik Aristofanés (450 p.n.l.) alebo filozof Aristoteles (350 p.n.l.). Vďaka nim teda predpokladáme, že k domestikácii týchto zvierat začalo dochádzať v oblasti Stredomoria, teda v južnej a juhovýchodnej Európe.

Fretky však neboli len vítanými spoločníčkami a lovkyňami hlodavcov v ľudských obydliach. Oblúbené boli aj na palubách lodí, vďaka čomu sa postupne rozšírili po celom svete. Ich chov bol predovšetkým spojený s lovom králikov a fretkovalo sa aj v oblasti sokoliarstva. Fretky totiž vyháňali králikov z nôr, aby ich mohli sokoly chytiť. Ale pretože tieto šelmy čoskoro začali ľuďom pripadať roztomilé, už v 13. storočí sa stali maznáčikmi významných predstaviteľov cirkvi a šľachtičien. Na kráľovskom dvore dokonca za týmto účelom pôsobili fretkári.

Nie všetci ľudia si však fretky nechávali doma ako domáce zvieratá. V 18. storočí sa tieto zvieratá dostali do USA, kde sa začali chovať aj pre kožušinu. V 19. storočí fretky doplávali do Austrálie, kde mali vyriešiť problém s premnoženými králikmi. „Bohužiaľ“ sa tam však vo voľnej prírode príliš neuchytili, pretože na nich čakalo množstvo predátorov. Naopak na Novom Zélande sa im darilo dobre, keďže sa tam nestretli s prirodzenými nepriateľmi. Avšak pretože nelovili len králiky, ale aj nelietavé vtáky, začali ich loviť opäť ľudia. Napriek tomu človek na fretky nezanevrel a udržali sa v jeho blízkosti dodnes.

V čom spočíva domestikácia fretky

Divoké zviera, ktoré človek po stáročia domestikoval, sa postupne mení tak správaním, ako aj fyzicky. Fretka domáca má užšiu lebku, menšiu vzdialenosť medzi zubami v hornej a dolnej čeľusti a tiež má menší mozog. Okrem toho má aj iné sfarbenie srsti – dnes existuje hneď niekoľko mutácií od bielej (s červenými aj čiernymi očami) cez champagne, klasickú tchorovitú a škoricovú až po čiernu. Navyše sa aj lepšie a častejšie rozmnožuje než jej predok. K páreniu môže dochádzať aj niekoľkokrát ročne a v jednom vrhu sa vyskytuje viac mláďat.

Čo sa týka správania, tak fretky stratili prirodzený strach a rešpekt k človeku a novému prostrediu. Na rozdiel od tchorov sú aj oveľa poddajnejšie, ovládateľnejšie a vyhľadávajú spoločnosť. Tchory vo voľnej prírode sú solitérne zvieratá, ktoré majú spoločenské väzby len v období párenia, ku ktorému dochádza len raz ročne.

Trochu divokejší domáci maznáčik

Aj keď sú fretky našimi vyšľachtenými domácimi maznáčikmi, stále v sebe nezaprú divoké zviera a nie je radno si s nimi zahrávať. Môžu vás totiž pohrýzť! A keďže je hryzenie ich obľúbeným spôsobom zábavy, musíte svojho maznáčika naučiť správne hryzanie už od malička. Radi sa však hrajú – ale v noci, pretože sú stále nočné tvory. Počas dňa ich teda skôr nájdete pri spánku.

Kvôli tomu, že sú fretky nočné tvory, tiež nemajú úplne najlepší zrak. Túto nevýhodu si však kompenzujú inak, a to majiteľov práve nepoteší. Rovnako ako kuna alebo tchor, aj fretka komunikuje hlavne pachom. A keďže je na Slovensku zakázané odstraňovanie pachových žliaz, nejde práve o najvoňavejšieho domáceho maznáčika. Je však pravda, že vnímanie pachov je veľmi individuálna vec a niekomu môžu psy alebo mačky zapáchať viac. Jedno je však isté – ľudí, ktorí fretky po tisícročia domestikovali, zápach fretiek nijak netrápil!

Tatiana Malíková, ambasádorka Super zoo, vedúca predajne Super zoo Trstená

10.3.2026