Rozhodnutie – chcem mačku!
10 min. čítanie
Exotická mačka
Pripadá vám vzhľad exotickej mačky povedomý? Vidíte správne – exotická mačka je v podstate perzská mačka s kratšou srsťou, vyšľachtená americkými chovateľmi. Povahové vlastnosti perzskej mačky si však zachovala.
Krajina pôvodu: USA
Zaradenie FIFE: Skupina I – perzské a exotické mačky
História v skratke
Perské mačky, ktoré sú priamymi predkami exotických mačiek, patria medzi najstaršie plemená mačiek. Pochádzajú zo Stredného východu a dodnes nie je isté, či sa do Európy dostali v 16. alebo 17. storočí. V USA sa v 50. rokoch 20. storočia začali perzské mačky krížiť s americkými krátkosrstými a britskými mačkami s cieľom získať perzské mačky s praktickejšou a ľahšie udržiavateľnou srsťou. Tento zámer bol úspešný – už po niekoľkých generáciách vznikli mačky s plochým ňufákom, mohutnou stavbou tela a najmä kratšou, nadýchanou srsťou. Organizácia FIFe uznala toto plemeno v roku 1984.
Povaha
Ak túžite po perzskej mačke, no odrádza vás náročná starostlivosť o srsť, exotická mačka je pre vás ideálnou voľbou. Zachovala si jej fyzické vlastnosti aj povahu. Pre koho je vhodná? Najmä pre starších ľudí alebo pre tých, ktorí túžia po mačke, no nechcú aktívnu a temperamentnú šelmu. „Exoťanka“ je veľmi pokojná, dalo by sa povedať až takmer lenivá mačka, ktorá oceňuje pohodlie a maznanie. Je mierumilovná a vyrovnaná, no má rada svoj pokoj, preto nemá v obľube časté prenášanie ani vyrušovanie. To z nej nerobí ideálnu mačku do domácností s menšími deťmi. Ako jedno z mála plemien mačiek jej neprekáža samota, preto ju nie je nevyhnutné chovať v páre.
Starostlivosť o srsť
Mäkkú, takmer plyšovú srsť je potrebné dôkladne vyčesávať aspoň dvakrát týždenne. Zvýšenú pozornosť venujte srsti v okolí očí, keďže exotické mačky často trápia slziace oči.
Zdravie
Zdravotné ťažkosti spôsobuje predovšetkým brachycefália (výrazne skrátená ňufáková časť lebky). S tým súvisia problémy s dýchaním a so zubami. Často sa objavujú aj už spomínané ťažkosti s očami – slzenie v dôsledku podráždenia prachom alebo inými nečistotami. Ďalším rizikom je dedičná polycystická choroba obličiek, ktorú je však našťastie možné včas podchytiť testovaním chovných jedincov.
