Ako zvládnuť zmeny v rutine našich miláčikov na jeseň
10 min. čítanie
Váš košík je prázdny
Neviete si rady s výberom? Poradíme vám
Prídete domov a zistíte, že váš pes zničil topánky, poškriabal dvere alebo susedia spomínajú, že počas vašej neprítomnosti neustále zavýjal. Mnohí majitelia si v takej chvíli myslia, že ide o neposlušnosť alebo „pomstu“. V skutočnosti však môže ísť o separačnú úzkosť – psychický problém, ktorý vzniká, keď pes zle znáša samotu.
Separačná úzkosť je pomerne častý problém najmä u psov, ktoré sú silne naviazané na svojho majiteľa. Ak sa nelieči, môže viesť k stresu, deštruktívnemu správaniu alebo dokonca k sebapoškodzovaniu. Dobrou správou však je, že pri správnom prístupe sa dá tento problém výrazne zmierniť alebo úplne odstrániť.
Pes je prirodzene spoločenské zviera. V prírode žije v skupine a kontakt s ostatnými členmi svorky je preňho veľmi dôležitý. Keď zostane úplne sám, môže to u niektorých jedincov vyvolať silný stres a pocit ohrozenia. Separačná úzkosť vzniká vtedy, keď pes nedokáže zvládnuť odlúčenie od svojho majiteľa alebo rodiny. Namiesto pokojného čakania na návrat človeka reaguje panikou a snaží sa stres rôznymi spôsobmi zmierniť. Tento problém sa často objavuje krátko po odchode majiteľa z domu a môže trvať celé hodiny.
Existuje viacero dôvodov, prečo sa u psa môže rozvinúť strach zo samoty. Medzi najčastejšie patria:
Pes trpiaci separačnou úzkosťou môže prejavovať rôzne správanie. Typické je, že sa objaví krátko po odchode majiteľa. Najčastejšie príznaky sú hlasité štekanie, kňučanie alebo vytie, ničenie nábytku, dverí či osobných predmetov, škrabanie dverí alebo okien v snahe dostať sa von, pomočovanie alebo znečistenie bytu, nadmerné slinenie, zrýchlené dýchanie alebo nepokoj,opakujúce sa stereotypné pohyby, v extrémnych prípadoch sebapoškodzovanie. Niektoré psy sú tiež extrémne vzrušené alebo nervózne po návrate majiteľa, pretože prežívali silný stres.
Nie každé zničené kreslo znamená separačnú úzkosť. Niekedy ide len o nudu alebo nedostatok pohybu. Rozdiel je najmä v intenzite správania.
ničí veci skôr náhodne
správa sa inak pokojne
po návrate majiteľa je relatívne pokojný
panikári krátko po odchode majiteľa
hlasno zavýja alebo šteká
snaží sa dostať von z bytu
vykazuje silný stres
Najdôležitejším krokom je postupné zvykánie psa na samotu. Náhle nechávanie psa samého na dlhý čas môže problém ešte zhoršiť. Pomôcť môže tento jednoduchý tréning:
Začnite krátkymi odchodmi – napríklad na niekoľko sekúnd.
Postupne predlžujte čas, počas ktorého je pes sám.
Odchody a návraty robte pokojne, bez veľkých emócií.
Odmeňujte psa za pokojné správanie.
Pred odchodom doprajte psovi dostatok pohybu.
Dôležitá je trpezlivosť – zmena správania môže trvať niekoľko týždňov.
Niektoré psy zvládajú samotu lepšie, ak majú počas nej stimuláciu alebo pocit bezpečia. Pomôcť môžu napríklad:
žuvacie hračky, ktoré psa zabavia
feromónové difuzéry na upokojenie
pokojná hudba alebo rádio
kamera na sledovanie správania psa počas neprítomnosti majiteľa
Pri riešení separačnej úzkosti robia majitelia často chyby, ktoré problém ešte zhoršujú. Patrí medzi ne najmä:
Ak je správanie psa veľmi intenzívne alebo sa napriek tréningu nezlepšuje, je vhodné obrátiť sa na odborníka. Pomôcť môže buď veterinár, psí tréner alebo behaviorista. V niektorých prípadoch môže veterinár odporučiť aj podpornú liečbu alebo lieky, ktoré pomôžu znížiť stres počas tréningu.
Pes, ktorý má dostatok pohybu, podnetov a pocit bezpečia, zvláda samotu oveľa lepšie. Najlepšou ochranou je naučiť psa zvládať samotu už od šteniatka. Pomáha napríklad:
postupné zvykánie na krátke odchody
dostatok pohybu a mentálnej stimulácie
bezpečné a pokojné miesto na odpočinok
pravidelný denný režim
Separačná úzkosť je pomerne častý problém, ktorý môže výrazne ovplyvniť správanie psa. S trpezlivým tréningom, správnym prístupom a v prípade potreby aj pomocou odborníka sa však dá úspešne zvládnuť.
10 min. čítanie