Bandog

Krajina pôvodu

USA

Klasifikácia FCI

Neuznané plemená

Výška

62 – 65 cm

História v skratke

Hoci „otcom“ plemena je americký veterinár John Swinford, prvá zmienka o bandogovi pochádza už z roku 1570 v knihe „O psoch Británie“. Názov bandog pochádza zo slovného spojenia band – dog, čo môžeme voľne preložiť ako „uviazaný pes“. To odkazuje na psy, ktoré boli cez deň uviazané a na noc vypúšťané na pozemok, aby strážili.

Teraz sa však vráťme k J. Swinfordovi, ktorého zámerom bolo oživiť pôvodné ľahké a pracovné mastify, a tým vyšľachtiť strážne plemeno psa, ktoré by bolo vhodné aj do rodiny s deťmi. Bandog je výsledkom kríženia anglického mastifa a amerického pitbulteriéra. Neskôr sa namiesto anglických mastifov v chove používali neapolské mastiny.

John Swinford však zomrel vo veku 37 rokov a jeho chovateľská práca aj celé úsilie sa tým pozastavili. Ešte desať rokov po jeho smrti sa v jeho odkaze pokúšal pokračovať Martin Liebermann, žiaľ však neúspešne. Väčšina dnešných chovateľov postupuje nejednotne. O dokončenie Swinfordovej práce sa však snažia chovatelia z Českej republiky a Slovenska.

Povaha

Typický bandog je výborný, sebavedomý strážca, ale zároveň spoľahlivý rodinný pes. Je oddaný svojmu pánovi, jeho rodine a predovšetkým miluje deti. Bandog je silný a sebavedomý pes, ktorý potrebuje pevné a dôsledné (nie však hrubé) vedenie. Hrubosť a nespravodlivosť od svojho pána netoleruje. Nie je vhodný pre začiatočníkov ani psychicky nestabilných ľudí. Ak nie je správne vedený, má sklony k tvrdohlavosti a rýchlo sa stáva nezvládnuteľným.

Srsť a sfarbenie

Srsť bandoga je krátka a priliehavá, na údržbu veľmi jednoduchá. Medzi sfarbenia tohto plemena patrí zlatá, škoricová, modrá, hnedá, čierna a žíhaná farba. Biela farba nesmie presiahnuť 25 % plochy tela.

Zdravie

Bandog nie je geneticky zaťažený konkrétnym dedične prenosným ochorením. Dôležité je však sledovať zdravie kĺbov.