Austrálsky ovčiak

Krajina pôvodu:

USA

Zaradenie FCI:

Skupina I – Ovčiarske, pastierske a honiace plemená
Sekcia 1 – ovčiarske psy
Bez skúšky z výkonu

Výška:

Psy: 51 – 58 cm
Fenky: 46 – 53 cm

História v skratke

Napriek prívlastku „austrálsky“ vznikol tento ovčiarsky pes v polovici 20. storočia v USA. Pôvodne sa využíval na pasenie oviec a dobytka. Do Spojených štátov sa psy podobné dnešnému austrálskemu ovčiakovi dostali s Baskami, ktorí so svojimi stádami migrovali z Austrálie. Títo psi boli potomkami katalánskych a pyrenejských ovčiarskych psov a pravdepodobne aj ďalších európskych ovčiarskych plemien, pričom neraz im prirodzene chýbal chvost. Keďže Baskovia nehovorili, nezachovali sa o tom žiadne písomnosti, no ich psy si obľúbili indiáni, ktorí ich vďaka modrým očiam nazývali „psy s očami duchov“. Postupom času dochádzalo ku kríženiu aj s inými plemenami, napríklad s austrálskou kelpiou, dingom a údajne aj s dalmatínom alebo bullteriérom.

Austrálske ovčiaky neskôr našli uplatnenie ako rančerské psy – sprevádzali kovbojov na koňoch a využívali sa ako pracovné psy na farmách, kde boli veľmi cenené. FCI uznalo austrálskeho ovčiaka až v roku 2007, pričom prvý vrh austrálskych ovčiakov sa v Českej republike narodil v roku 2002.

Povaha

Inteligencia, energia, vytrvalosť a oddanosť – to sú základné vlastnosti austrálskeho ovčiaka. Má dobre vyvinutý strážny aj pastiersky inštinkt a dobre sa cvičí. Hoci jeho vzhľad môže na prvý pohľad pripomínať roztomilého „méďu“, v prvom rade je to pracovný pes, pri ktorého výchove sa dajú spraviť veľké chyby, ak nemá jasne stanovené pravidlá. Australák tiež nie je pes, ktorý sa uspokojí s hodinou aktivity denne; miluje pohyb a je mu jedno, či bude behať pri bicykli, pri koni alebo v prírode. Je vhodný prakticky na akýkoľvek šport – od agility, obedience, dogdancingu až po rôzne joringové disciplíny. Pomerne častým problémom býva stráženie zdrojov (napr. misky s krmivom alebo hračky), čo si vyžaduje určité skúsenosti so psami. Rovnako ako pri border kóliách sa môže objaviť aj nežiaduce pasenie ľudí, áut a iných pohyblivých predmetov. Počas dospievania sa často rieši aj reaktivita – v tomto období je potrebné byť obzvlášť dôsledný. Správne vychovaný a vedený austrálsky ovčiak je vyrovnaný pes a parťák na všetko.

Srsť a sfarbenie

Základné farebné varianty sú blue merle, red merle, black trikolor a red trikolor. Existuje však množstvo kombinácií tieňovania, pálenia a podielu bielej farby. Oči môžu byť modré – buď jedno, alebo obe.

Zdravie

Pri tomto plemene je potrebné sledovať zdravie kĺbov, teda dyspláziu bedrového kĺbu a dyspláziu lakťového kĺbu. Vyskytujú sa aj dedičné ochorenia očí – kolobóm (rozštep papily zrakového nervu), hereditárna katarakta a CEA (anomália oka kólie). Objaviť sa môže aj vrodená hluchota, kardiovaskulárne ochorenie PDA (perzistentný ductus arteriosus) a mutácia MDR1. Táto mutácia spôsobuje precitlivenosť na určité druhy liekov.

Vedeli ste, že…

Austrálsky ovčiak zažíva obrovský nárast popularity, čo – ako to už býva – skôr plemenu škodí. Preto je dôležité dôsledne vyberať chovateľskú stanicu, ktorá kladie dôraz na zdravie a povahu.