Anglický seter

Krajina pôvodu:

Veľká Británia

Zaradenie FCI:

Skupina 7: Stavače
Sekcia – britské a írske pointery a setre
S pracovnou skúškou

Výška:

Psy: 65 – 68 cm
Sučky: 61 – 65 cm

História v skratke

Anglický seter je pravdepodobne, súdiac najmä podľa vzhľadu, potomkom pointerov a vodných španielov. S istotou však možno povedať, že za moderným anglickým setrom stoja Edward Laverack a Purcell Llewellin, ktorí sa začiatkom 19. storočia začali venovať modernému chovu tohto plemena. Laverack sa usiloval najmä o výstavne úspešné a vzhľadovo atraktívne psy, zatiaľ čo Llewellin, ktorý nadviazal na Laverackovo úsilie, sa snažil zachovať lovecké vlohy a fyzickú výkonnosť psov. Na výstave sa anglický seter prvýkrát objavil v roku 1859 v Newcastle. Odvtedy jeho obľuba výrazne vzrástla, nasledoval export do Kanady, USA a Európy. Tieto psy využívala šľachta pri love pernatej zveri ako tzv. „stavače“. Po roku 1935 začali nachádzať uplatnenie aj v praktickej poľovníckej praxi.

Povaha

Zo všetkých setrov je anglický najlepšie ovládateľný a najpriateľskejší. K ľuďom je prítulný, obzvlášť k svojej rodine. Je dobre cvičiteľný – najlepšie zo všetkých setrov. Ako strážny pes sa príliš nehodí, pretože návštevy s najväčšou pravdepodobnosťou srdečne privíta. Jeho jemná povaha si vyžaduje pozitívny prístup pri výchove. Ide však o veľmi temperamentného psa, ktorý potrebuje denne dostatok pohybu, preto samotné vypustenie na záhradu nestačí. Seter je excelentný lovecký pes, a preto je vhodnou voľbou pre ľudí s poľovníckym zameraním. Je tiež skvelým športovým psom (canicross, rôzne joringové disciplíny, agility, dogdancing a pod.) alebo vám bude robiť spoločnosť pri dlhších prechádzkach. Je energický a temperamentný. Budúci majiteľ musí počítať s istou tvrdohlavosťou a silným loveckým pudom.

Srsť a sfarbenie

Najčastejšie sa anglický seter vyskytuje v bielo-čiernej alebo jantárovo-bielej farbe (základ je biely). Ďalej existuje citrónovo-biele sfarbenie alebo čierna/hnedá na bielom podklade s hnedým pálením. Srsť anglického setra je dlhšia najmä na ušiach, hrudníku, spodnej časti brucha, chvoste a končatinách – práve týmto oblastiam je potrebné pri vyčesávaní venovať zvýšenú pozornosť. Ideálne je srsť dôkladne kefovať raz až dvakrát týždenne.

Zdravie

Toto plemeno výrazne netrpí dedičnými ochoreniami, je však potrebné sledovať zdravie kĺbov (dysplázia bedrového a lakťového kĺbu – DKK, DLK). Vzhľadom na dlhšie, previsnuté uši sa môžu častejšie objavovať zápaly zvukovodu. U psov s prevládajúcou bielou farbou sa môže vyskytnúť hluchota a kožné problémy.