Anglický bulteriér

Krajina pôvodu

Británia

Klasifikácia FCI

Skupina 3: Teriéry
Sekcia 3: Teriéry typu bull
Bez pracovnej skúšky.

Výška

Nie sú stanovené výškové ani hmotnostné limity, pes však musí pôsobiť celkovo harmonicky a vyvážene.

História v skratke

Predkami bulteriéra boli psy, ktoré bojovali v arénach proti iným psom a zvieratám (býkom, hlodavcom a pod.). Spočiatku išlo o „zábavu“ najmä nižších spoločenských vrstiev, časom sa z nej však, žiaľ, stal obľúbený krvavý šport naprieč celou spoločnosťou. Napriek zákazu psích zápasov v roku 1835 tieto súboje ilegálne pokračovali ďalej. Chovateľským cieľom boli čoraz silnejšie, bojovnejšie a odvážnejšie psy.

S cieleným šľachtením plemena anglický bulteriér údajne začal v 19. storočí James Hinks. Bulteriér pochádza zo starého typu buldoga a staroanglických teriérov. K týmto krížencom, nazývaným „Bull and Terrier“, bol následne pridaný (dnes už neexistujúci) biely anglický teriér. Na rozdiel od amerického pitbulteriéra však boli Bull and Terrieri chovaní ako krysiari, nie ako bojovníci so psami.

Hinks však údajne nemal v úmysle vyšľachtiť ďalšie bojové plemeno, ale skôr vytrvalého a spoľahlivého spoločníka. Bulteriér má medzi psami unikátny vajcovitý tvar hlavy, ktorý spočiatku nebol taký výrazný. Podľa všetkého ho však Hinks zakomponoval do štandardu plemena, čím spôsobil rozruch – prvé výraznejšie náznaky klabonosu mal až pes Lord Gladiator (nar. 1917) chovateľa W. J. Tucka. Ako presne sa tento tvar hlavy dosiahol, nie je známe.

V roku 1862 bol na výstave v Birminghame predstavený prvý bulteriér a v roku 1887 bol založený Bull Terrier Club. Do tohto obdobia dominovali bieli bulteriéri, no od roku 1931 sa v chove aj na výstavách začali objavovať aj farebné varianty.

Povaha

Bulteriér je aktívny, sebavedomý, hravý a výrazne tvrdohlavý pes. Jeho výchova patrí skôr do rúk skúsených majiteľov, pretože potrebuje dôsledné a pevné vedenie (nie však hrubé). Socializácia musí byť dôkladná a treba s ňou začať čo najskôr. Správne vedený bulteriér sám neútočí na iných psov a k ľuďom je priateľský.

Je vhodný k deťom, najmä k tým starším – pri hre alebo z radosti sa totiž dokáže „rozbehnúť“ a menším deťom by mohol neúmyselne ublížiť. Neodporúča sa chov dvoch psov – samcov v jednej domácnosti, pretože v prípade konfliktu by jeho sila mohla mať vážne následky.

Bulteriér je veľmi silný a „nezničiteľný“ pes, ktorý však náročnú výchovu a vedenie vracia nekonečnou láskou a v prípade potreby aj ochranou rodiny. Nie je to však typický strážny pes a určite sa nehodí na chov vonku. Potrebuje byť v blízkosti svojej rodiny a odlúčenie znáša zvyčajne ťažko. Ak nie je dobre naučený samote, môže sa u neho prejaviť aj deštruktívne správanie. Netreba zabúdať ani na jeho veľkú potrebu pohybu – každý deň musí mať možnosť vybehania a vybláznenia sa.

Srsť a sfarbenie

Srsť bulteriéra je krátka, priliehavá a na dotyk drsná. Starostlivosť o srsť nie je náročná, postačí ju z času na čas prečesať gumovou kefou. Povolené farby sú čisto biela, žíhaná, čierna, plavá a červená. Pri všetkých farbách sú povolené biele znaky na hlave, hrudi a nohách – biela farba však nesmie prevažovať.

Zdravie

Medzi najčastejšie zdravotné problémy „bulíkov“ patria kožné ochorenia, hluchota a dedičné ochorenie obličiek (polycystická choroba obličiek). V chove sa sleduje aj primárna luxácia očnej šošovky.