Pre zvieratá požierajúce primárne živočíšnu potravu, je potrebné zabezpečit rozmanitú stravu. V hobby sú dostupné viacere druhy cvrčkov, švábov, červov, zavíjačov a iného hmyzu, ktoré sú vhodnou potravou pre dravé bezstavovce, ako sú napríklad pavúky a škorpióny. Samotné podmienky a rozmanitosť stravy, ktorú ponúkneme kŕmnemu hmyzu vo výsledku zvýši jeho nutričnú hodnot pre naše zviera.

Medzi najbežnejšie dostupné krmné druhy patria napríklad cvrčky Gryllus assimilis, šváby Blaptica dubia, Blatta lateralis, potemníky Zophobas morio a Tenebrio molitor. Pavúky a škorpióny kŕmime približne raz za týždeň primerane veľkou potravou. Pavúky a škorpióny majú pomerne jednoduchú tráviacu sústavu a z potravy prijímajú živiny v tekutej forme, k čomu dopomáha aj jed vstreknutý do koristi. Nestrávené zvyšky potravy, ako napríklad exoskelet (schránka) hmyzu odhodia vo forme malej guličky. Tieto zvyšky potravy je potrebné z terária odstrániť, keďže ich často napadajú plesne, ktoré by sa v teráriu mohli ďalej šíriť.

V chovateľstve sú zastúpené aj druhy, ktoré sa živia rastlinnou stravou. Populárne africké slimáky majú neobyčajne veľký apetít a nepohrdnú takmer žiadnym druhom zeleniny, ako napríklad šalátom, uhorkou... Pre správny vývin ulity je potrebné, aby mali neustály prístup k zdroju vápnika – to môže byť napríklad položené sépiová kosť. Ak sa zameriame napríklad pre chov listoviek je vhodné si vopred zistiť, kde rastie ich obľúbený zdroj potravy – ostružina, maliny, dub, ruže... rastliny nemôžu byť chemicky ošetrené. Mnohonôžky pre zmenu vyhľadávajú listy v lesnej hrabanke a tiež kusy rozpadajúceho sa dreva z listnatých stromov (malo by byť mäkké), potravu im môžeme príležitostne spestriť zeleninou či ovocím.

sondovanie: najspoľahlivejšia metóda určovania pohlavia. Pohlavie sa určuje za pomocou kovovej sondy, ktorá sa zasúva v oblasti kloaky, pričom u samcov sa zasunie hlbšie ako u samíc. Samotná hĺbka je pre každý druh špecifická.
palpovanie: pri tejto technike sú pohlavné orgány vymasírované z kloaky, u samcov je tak možné pozorovať hemipenisy (pohlavné orgány), ktoré samiciam chýbajú.
palpovanie: pri tejto technike sú pohlavné orgány vymasírované z kloaky, u samcov je tak možné pozorovať hemipenisy (pohlavné orgány), ktoré samiciam chýbajú.
morfologické odlišnosti: chvosty samcov bývajú u samcov pri koreni hrubšie ako u samíc (nachádzajú sa tam hemipenisové kapsy), chvosty u samcov takisto bývajú dlhšie ako u samíc. Pri väčšine druhov platí, že samice sú v dospelosti väčšie, ako samce, no nie je to však podmienkou.

Pavúky

Najjednoduhší spôsob určovania pohlavia je u dospelých zvierat. Samce majú na pedipalpách (predný pár nôh) výrastky, nazývané bulbusy, alebo tibiálne háky (háky, ktorými pridržiavajú samičku), zatiaľ čo samiciam chýbajú. Samice sú zvyčajne väčšie, ako samce, ktoré bývajú oproti samiciam aj štíhlejšie. U niektorých druhov majú dospelé samce a samice rozdielne sfarbenie. Ďaľśí spôsob určenia pohlavia je podľa zvlečky, samice majú v oblasti epigastrálnej ryhy (ryha na spodku zadočku) spermatéku (výčnelok/obal, v ktorom uchovávajú spermie), zatiaľ čo u samcov je táto oblast pomerne hladká a bez výčnelku.

Škorpióny

V prvom rade je potrebné spomenúť, že pri väčšine druhov je pohlavie možné určiť len u dospelých jedincov. Na prvý pohľad sa môže jednať o rozdiely vo veľkosti, keďže samice bývajú väčšie, ako samce. Samce majú často narozdiel od samíc viac podlhovasté klepetá a sú štíhlejšie. U niektorých druhov sú klepetá samcov naopak mohutnejšie.Ďalším spôsobom určovania pohlavia je počítanie pektinálnych (brušnoanálnych) zúbkov na brušnej strane, každý druh má svoje určité rozdiely v ich počte, niekedy sa počty zúbkov u samíc a samcov nelíšia natoľko, aby bolo možne pohlavie jednoznačne určiť.

Vo všeobecnosti platí, že všetky teráriové zvieratá by sa mali vyberať z terária čo najmenej. Nejedná sa o kontaktné zvieratá a manipulácia im spôsobuje stres, ktorý niektoré zvieratá znášajú dobre, u iných môže viesť k zdravotným problémom. Pri manupálicii dbáme na to, aby so zvieraťom nebolo narábané hrubo, keďze to uňho môže vyvolať agresiu. Pri jedovatých druhoch je nutné používat nástroje ako pinzety či peány a zvieratá nikdy nechytať rukami. Vhodná technika na manipuláciu je nahnanie zvieraťa do prenosnej nádoby dlhou pinzetou.

Bylinožravé

U zvierat živiacich sa rastlinnou potravou je nutné dodržovať pri kŕmení viacero pravidiel. V prvom rade sa jedná o pomer vápnika a fosforu v potrave, pričom by sa v potrave malo nachádzať 1,5-2x viac vapnika, ako fosforu. Takisto je potrebné davať pozor na množstvo kyseliny štaveľovej, keďže táto kyselina vápnik odbúrava, preto by mala byť jej koncentrácia v potrave čo najmenšia. Ponúkaná potrava by nemala byť chudobná na vlákninu, bielkoviny a vitamíny. Ideálne rastliny a plody na skrmovanie sú púpava, skorocel, čínska kapusta, kel, strúhaná mrkva, v menšom množstve jahody, melón, mandarínky, hrozno, hrušky, banány. Potravu je nutné doplniť potravinovými doplnkami obsahujúcimi vitamíny a vápnik. Vhodné je tiež občastné podávanie granúl, ktoré obsahujú pridané množstvá vitamínov a minerálov.

Mäsožravé

Pre zvieratá požierajúce primárne živočíšnu potravu, je potrebné zabezpečit rozmanitú stravu. V hobby sú dostupné viacere druhy cvrčkov, švábov, červou, zavíjačov a iného hmyzu, ktoré sú vhodnou potravou pre hmyzožravé zvieratá. Krmivo je nutné doplňovat vitamínovými doplnkami, aby sa zvýšila nutrična hodnota krmného hmyzu.Medzi najbežnejšie dostupné krmné druhz patria napríklad cvrčky Gryllus assimilis, šváby Blaptica dubia, Blatta lateralis, potemníky Zophobas morio a Tenebrio molitor. Niektoré zvieratá, napríklad hady, väčšie jaštery a korytnačky požierajú iné stavovce. Najviac dostupné sú potkany a myši, no do tejto kategórie patria aj morčatá, králiky, vtáky, pri niektorých zvieratách aj obojživelníky a ryby. Pri všetkých krmných druhoch platí, že aj im musí byť zabezpečená stopercentná starostlivosť a prísun kvalitnej potravy.

hrúbka koreňa chvosta býva u samcov väčšia, zo spodu na ňom pod kloakou možno pozorovať hemipenisové kapsy, ktoré samice nemajú.
femorálne póry (póry umiestnené na spodnej strane zadných nôh) nad kloakou u samcou bývajú často výrazné a veľké, u samíc sú nevýrazné.

Vo všeobecnosti platí, že všetky teráriové zvieratá by sa mali vyberať z terária čo najmenej. Nejedná sa o kontaktné zvieratá a manipulácia im spôsobuje stres, ktorý niektoré zvieratá znášajú dobre, u iných môže viesť k zdravotným problémom. Pri manipulácii dbáme na to, aby so zvieraťom nebolo narábané hrubo, keďze to uňho môže vyvolať agresiu. S väčsími a nebezpečnými plazmi narábame ideálne v hrubšich rukaviach, u hadov je možné použiť háky, či kliešte.

Po každej manipulácii s plazmi je vhodné umyť si ruky antibakteriálnym mydlom, aby sa zabŕanilo prenosu chorôb.

je čulý a nie apatický
má jasné oči, nie opuchnuté ani vpadlé dovnútra, viečka otvorené, nie privreté.
nemá na sebe mokvavé rany, opuchliny, stopy po kliešťoch či roztočoch.
pokožka je pekná, bez viditeľných zvyškov starej kože.
má čistú kloaku a pevný trus bez viditeľných parazitov
nemá v ústach či na nozdrách stopy hlienu, ktoré značia prechladnutie, alebo zápal.
ústna dutina plaza by mala mať rúžovú farbu, v prípade začervenania a známok hnisu sa môže jednať stomatitídu.
má tvrdú lebku a ústa, ktoré sa dobre zatvárajú.
okrem úst je nutné kontrolovať aj zvyšok tela, pokrivené, či mäkké časti tela sú príznakom rachitisu, čiže mäkknutia kosti, ktoré je spôsobené nedostatkom, alebo zlým vstrebávaním vápnika.
dobre žerie a nie je vychdnuté

je čulý a nie apatický
nemá na sebe stopy po roztočoch, či iných parazitoch.
pokožka je pekná, bez viditeľných zvyškov starej kože.
nemá žiadne chýbajúce končatiny ani nesťahuje končatiny pod telo
Bruško má veľké, nie neprimerane chudé k telu (u pavúkov rodu Brachypelma, prípadná “lysina” na zadočku bez chĺpkov nemusí znamenať ochorenie – tieto pavúky sa bránia vykopávaním chĺpkov, pri ďalšom zvleku bude zadoček znovu chlpatý)